polovica, -e, -víc i polovička, -y, -čiek ž.
1. jedna z dvoch približne rovnakých častí, na ktoré je určitý celok rozdelený: prvá, druhá p., menšia, väčšia p.; p. dňa, týždňa, roka; p. domu, majetku, p. mesta, p. cesty; pravá, ľavá p.; rozdeliť, rozlomiť niečo na (dve) polovice, na (dve) polovičky; Nebola to štvrtka, bola to úplná polovica husi. (Kuk.) Vzala svoj prsteň, na dvoje ho rozlomila a jednu polovicu jemu dala. (Dobš.) Dobrú polovicu veľkostatku vypustili pre chudobu. (laz.) S úrodou podelia sa na rovné polovice. (Taj.) Vozy do polovice kolies zapadali do blata. (Zgur.) Odvaha — polovica úspechu. (prísl.) Pol svedomia šepkalo mu „pôjdeš“, druhá polovička „nie, načo“. (Taj.) Málik zhrbil postavu, že ho bola iba polovička. (Hor.) Bol o polovičku zdravší, že zašanoval pár zlatých. (Taj.); predávať, predať niečo za polovicu, za polovičku za polovičnú cenu; Títo ľudia budú robiť uňho len polovicu toľko ako na svojom (Taj.) s polovičným úsilím, spolovice
● z polovice napolo, napoly, spolovice: Toto sa mi iba snilo, pravda je to však z polovice. (Smrek) Z polovice zamdletú schytil do svojho náručia. (Jégé); do polovice dopoly, napoly, spola: Načervenasté vlasy pokrývali jeho čelo do polovice. (Vaj.) Priložím krčah k ústam, vody v ňom ani do polovice. (Kuk.) V ušiach, do polovice zakrytých vlasmi, zazrieme veľké korále. (Jes.)
2. stredná, prostredná časť, prostriedok, stred (obyč. nejakého časového, miestneho al. iného úseku): v polovici, v polovičke týždňa, mesiaca, roka, storočia; Chodievali sme obyčajne v polovici augusta do kúpeľov. (Taj.) V polovici dediny zhromaždil sa hustý, tmavý zástup ľudu. (Gráf) Rudopoľský nebol ani v polovici svojho výkladu. (Vaj.) Začala svoju modlitbu. No prišla len do polovice. (Vaj.)
3. žart. manželka, žena: Keby sa moja polovica tu bola nadarila, bola by že ma tá vyctila pre to flokovanie. (Lask.) Pani Rafiková je roztomilá polovička pána podsudcu. (Jes.)