polovic, -e ž. nár. polovica: Získali ste polovic sveta. (Fig.) Polovic zimy a polovic jari. (Hviezd.)
polovica, polovic i polovina2 ž. csl jedna z dvoch rovnakých častí celku, polovičný diel, polovička: Mojej je iba polovidz domu (Kociha RS); Pokonej čaz dostála žraňia iba polovic, žebe črevá ňímala plnej (Čelovce MK); Tá skala patrí, že polovina Malaťíncom a polovina Svatvínskemu (Habovka TRS); Narezané polovice boli nahádzané na hromade (Dol. Súča TRČ); Pravú polovic_com mu dav (Lukáčovce HLO); To už zme natkaľi vecej plachti, polovicu pamutu v ňim (Kokšov-Bakša KOŠ) F. len tak s polovice to spravev (Lukáčovce HLO) - nedbanlivo, nekvalitne, nedôsledne
polovica, polovička, polovic ž 1. jedna z dvoch rovnakých častí celku: (vdova) wezme wsseho polowiczi, czoz gest w tem domie zustalo (ŽK 1433); s tiech malych roli panv Mikulassowi wissnia polowicz a panv Pangraczowi nizni polowicz (s. l. 1520 SČL); manzelka ma Hanna aby wzala gednu polowyczu (úrody) a dietkj me druhu polowycz (ŽILINA 1592); wineho ocztu gest wysse polowicze suda (ORAVA 1611); howadziny padesat funtow, polowyca k pečeny a pul k warenj (CA 1656); wayco uwar a rozkrog na dwoge, napln bielek namjsto žltku z bielym vitriolem a druhu polowičku z kuchinskym cukrem (RT 17. st); Joannes Ssmarik ze zatjom swim kupily polowicz chalupy (ŽILINA 1710); prosa polowjcu dnes dam zasgat a polowicu len po Durj (ROVŇANY 1755); (mäso) prekrog na polj a polowiczku zas do misi polos (CA 1780); (byliny) war we wode, až polowica wody wywre (RG 18. st) L. pravá, rovná p. presná polovica: Girik Hanno toho poldruha quentyna Mezy moczydly ma polowiczu uzywati y wladnuti a Bene Puchalla magicze take tak dobru pokrwnost y sprawedliwost k tym poldruha quentyna Mezy moczidly ma tak prawu polowiczy wladnuti y uziwati (P. ĽUPČA 1558); statok naš maličky na prawe dwe polowicze gsme rozdelily (s. l. 17. st); (z peňazí) rowna polowycz na pansku stranku p. p. groffa Salmisa prynaležetj by mielo (TRENČÍN 1702); polowicowánj gest summu malú neb welikú na dwě rowné polowice rozděliti (LU 1775); prijať, prijímať (k) sebe na p(-u) koho adm za spolumajiteľa nehnuteľnosti: (žena) wyznala pred nassym prawom pocztiwym, že pryyala k sobe, k sweg diewcze Žoffigi wlastney Yancže, syna Blažowho Dworskeho z Bobrowecžka, za wlastneho syna k statku swemu na polowiczy neb na spolky, Yancže, sweho zethe (L. TRNOVEC 1571); (J. Škrečok) prygjmal (svojho zaťa) na swug krunt tymto spusobem, že totižto za žiwota sweho prigjmal ho na tretinu a žiwote geho, Girika Skrečka, potom na polowycu a ostatny polowyc na syrotu pozustalu (TURANY 1604); (vdova) prygala sobe druheho manžela Mychaele Wylima tymto spuosobem: na polowicku wsseckeho statku y polowicz gruntu (MARTIN 1656); držať, sukcedovať (majetok) v p-i byť spolumajiteľom: pakli by panu Davidis Casparowy ostal potomek, s predmenowaneho statku bude succedowat w polowyczy (KRUPINA 1691); dankowske zeme držja w polowiczy pani Danko Janosska starssja, druhu polowiczu na dwoge rozdelenu z častky p. Danko Andrasskowjech, z častky pak p. Danko Isstwan (ZÁTURČIE 1761); (okrem roboty s dobytkom) ma by sme vdečne panom našim i z pešou robotou prinajmenej v polovici služili (V. BOROVÉ 1775 LP) napoly F. principium omnis rei maxima pars: počatek dobrj, polowica roboty (SiN 1678); prytel polowica dusse (MC 18. st) 2. polovičná výmera al. rozloha nehnuteľnosti: Andriss odkupil polowiczu od Martina, bratancza sweho, za fl 53 (s. l. 1551); zeme k tym chysskam (ktoré si postavil) prislúchagicze, gednu W seleziech polowiczu, druhu Pod hradkom celu (L. TRNOVEC 1573); Giurko Krayči kupil winicu w Krnčissti, kteražto winica toliko gest polowic a gest mezy winiciamy, z gedneg strany gest winica Zeckowska (BÁTOVCE 1604); Matula Myssko ma vziwatj a sedetj na polowicz sedljsku we dwore, a to za summu pol sedemnasta zlatieho (SLIAČE 1612); zdola (rolí) gest gista polowycka giz gmenowaneho Miklossa Trubyanskiho (ČAJKOV 1680); L. p. poddaného, hofiera poddaný, kt. je povinný polovičnými povinnosťami voči svojmu zemepánovi: hofferya celj dwa, tretjeho polowicz, mezi kterimi ma Gažur žywnosty za pol sedlaka (RAJEC 1666); a tak predmenowaneho polowycz poddaneho zawazugem a do ruku odezdawam Geg Mylosty nep potomkom kazdorocsne (NOROVCE 1739) 3. stredná, prostredná časť, stred nej. časového al. miestneho úseku: medietes: polowica, prostredek ňečeho, částka prostredny; medio: w prostrédku, w polowici stogjm; media campi: w polowici pola; medio diei: o poledňu (KS 1763); cžerwen pres polowicz welmi teply biwa (Kal 18. st) L. w geseny napln sud z polowice musstom (VK 1764) dopoly; nechať v p-i čo nedokončiť začatú činnosť: dirumpere ludum: hru w polowici necháti; desistere incepto: počatu wec w polowici necháti (KS 1763); opus medijs ablatum incudibus: w polowici zostala práca (KS 1763) nedokončená 4. mat polovina: zde postawene zlomkj takto wyslowjss: 1/2 gedna polowica (LU 1775); polovičný príd 1. k 1: učen ale gestly guž polowyczne roky wystal, ma se u ny (vdovy po majstrovi) az do koncza nechat (CA 1663); dimidiatus: polowičny, na dwe častki rozďeleny; hemicadium: púl kadi, polowičná kaďa; semimitra: polowičná čapica, polowičny čepec žensky menší; semissarius haeres: polowičny ďedic, k kteremu polowica náležj z ďedictwá (KS 1763); sin magstrowskj powinen gest len polowicznj plat do pokladnicj odwestj (CA 1791) L. p. šľak mŕtvica ochromujúca polovicu tela: polowičneho šlaku a celeho predchudcze že ge krcž (KoB 1666); sslak celj y polowičnj; sslak polowicnj aneb mrtwice (RN 17.-18. st); paraplegia: polowičny sslak (KS 1763); ze zbožia wzal (Ferenc Žitko) polowicny luk 12 cor, žita luk 4 cor (P. ĽUPČA 1589) zo zmesi dvoch druhov obilia; semidiameter: polowičná čára prez kolo (KS 1763 mat) polomer F. mluwime, že ge čystotnost zdrawi polowičné (GV 1755) čistota pol zdravia 2. k 2: hosstačnemu celemu ffur no 10 a polowyčnemu ffur no 5 (TRENČÍN 1675) 3. neúplný, čiastočný: mnohý pak polowičným srdcem to predsewzeťý prigali (PP 1734); hyperbole: nespúsobná reč, polowičná lež; semigermanus: napúl Nemec, polowičny Nemec; semideus: polowičny bůh poloboh (KS 1763); dag mne odpowed, planj a polowicžnj krestane (SQ 1781); -e prísl k 1: semisenex: polowičňe stary, odpolu stary (KS 1763)
polovic prísl napoly: neb ktery polowic nazi a lačny (Le 1730); medie: polowic, prostreňe (KS 1763)