polovičatý príd.
1. neúplný, povrchne urobený, nedostatočný, nedokonalý; obojaký, dvojaký: p-á práca; dostať p-ú odpoveď; p-é riešenie (Heč.); Pred opravdivosťou citu takého človeka nič polovičaté neobstojí. (Tat.) Chlap má robiť vždy celú robotu, nie polovičatú. (Rys.); p. človek, p-í ľudia; Pocítil som trpkosť polovičatého položenia. (Kuk.)
2. trochu zastar. polovičný, nie celý, neúplný, čiastočný; rozdelený: p-é bezvedomie (Jégé); p. úsmev (Kal.); Nie som ani srdcom, ani životom celkom tvoja a ty mojím. Žijeme polovičatými životmi. (Jes.) Polovičaté orechy sa v hustom sirupe pomáčajú (Vans.) rozdelené napoly;
polovičate/-o prísl.
1. povrchne, nedôsledne, nedokonale: Ťažko a často len polovičate náš spisovateľ prekonával dedičstvo buržoáznej literatúry. (Mráz) Toto krásne dielo nebral polovičato, ale z najvyššieho stanoviska. (Vaj.)
2. trochu zastar. polovične, neúplne, čiastočne, nie celkom: Povyberali samé zmenky ľudí aspoň polovičate slovenských a zažalovali vás. (Jégé);
polovičatosť, -ti ž. povrchnosť, nedôslednosť, obojakosť