polotma -y ž. čiastočná tma, prítmie, šero: v p-e sa črtali vrchy; večerná p.
polotma -my ž.
polotma p. šero
šero prechod medzi svetlom a tmou: večerné šero, šero izby • šerosť: šerosť chrámu • pološero: ranné pološero • polotma: v polotme sa črtali vrchy • prítmie: v hľadisku je prítmie • expr. temrava: nočná temrava • kniž.: šerosvit • temnosvit: šerosvit žalárovej izby • poet.: šer (Hviezdoslav) • polojas (Gráf) • polosvit (Vajanský) • zášerie (Hviezdoslav) • zried. polosvetlo (Timrava) • zastar. prítma (Šoltésová)
polotma1, -y ž. čiastočná, neúplná tma, prítmie, šero: ranná p. (Jes.); V polotme večera ešte možno bolo poznať postavu muža. (Škult.) Vodín sa šerel v predvečernej polotme. (Vaj.) Naokolo zelenkavá polotma od tône vysočizných stromov. (Ondr.) V polotme silný blesk zažiari izbou. (Letz)
polotma2 vetná prísl. zried. čiastočne tma, trochu tma: Bolo už polotma, ale mesiačik ešte nevyšiel. (Tim.)