polostrov -a m. výbežok pevniny obklopený morom: Pyrenejský p.
polostrov -va pl. N -vy m.
polostrov, (star. i poloostrov), -a m. geogr. výbežok pevniny obklopený z troch strán morom: Balkánsky, Pyrenejský p., p. Kamčatka; pren. expr. Pozrel bokom do zrkadla a videl sa v ňom s podlhovastou, natiahnutou tvárou s úzkym polostrovom štice medzi dvoma zálivmi (Jes.) s úzkym výbežkom vlasov;
polostrovný príd.
polostrov [pol-, púl-] m výbežok pevniny obklopený z troch strán morom: Arabja na spusob polostrowa (je tvarovaná) (KrP 1760); papír, kterí sa gedním kússťičkom dotíka brehu miski, buďeme ho techdá zwať polostrowom (DS 1795); Morea twarnost pulostrowu ma (KCS 18. st)