Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

polomŕtvy príd. expr. nevládny (od strachu, únavy ap.)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
polomŕtvy

polomŕtvy -va -ve príd.

-vy/405248±852 3.54: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 5844→6377
+53
−111
mŕtvy/5186→5719
+53
−111
triezvy/486 mĺkvy/101 polomŕtvy/71

-vy/405248±852 35.65: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 968 mŕtvy/700 triezvy/199 mĺkvy/55 polomŕtvy/14

nevládny1 ktorého opustila sila, ktorý nie je schopný pohybu • bezvládnykniž. nemohúci: nevládny, bezvládny pacient; nevládne, nemohúce údybezmocný (bez sebestačnosti v pohyboch): bezmocné dieťaslabý (op. silný, mocný): bez jedla začal byť nevládny, slabýexpr.: mŕtvypolomŕtvyzamretýhovor. groggy (obyč. od únavy, vyčerpania): od strachu ostať (polo)mŕtvy; z práce sa vrátil úplne groggy

p. aj vyčerpaný


unavený pociťujúci únavu; prezrádzajúci únavu, vyčerpanie • ustatýukonaný: unavené, ustaté, ukonané dieťa hneď zaspalo; unavené, ustaté, ukonané telomalátnymdlý (slabo al. pomaly reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; malátne, mdlé pohyby; mdlý pohľadvyčerpanývysilený (ktorý nemá silu, energiu): vyčerpaný, vysilený organizmuszmorenýumorenýznavený: vrátil sa z cesty zmorený, umorený, znavenýexpr.: utrmácanýstrmácaný (unavený obyč. z nepohodlného cestovania): utrmácaní cestujúci vystúpili z autobusuexpr.: schodenýuchodený (unavený chôdzou): schodení, uchodení turistiumordovanýzmordovaný: umordovaná, zmordovaná ženaexpr. dobitýhovor. expr.: uťahanýsťahanýdokatovanýumolestovanýnár. ukničovaný: byť načisto dobitý, uťahaný, sťahaný, umolestovaný; dobité, uťahané, sťahané, umolestované zviera ledva stálo na noháchhovor. expr. zunovanýnár. znuvaný: zunovaný dlhým rozhovoromzrobenýexpr. uštvaný (unavený obyč. veľkým množstvom a intenzitou práce): zrobení, uštvaní ľudiastrhaný (veľmi vyčerpaný, unavený, s viditeľnými známkami vyčerpania): strhaná tvár; strhaným výzorom vzbudzoval súcitexpr. ukonaný na smrťkniž. zomdlenýpoet. zmdlenýpren. expr. polomŕtvypren. hovor. expr. groggy (krajne unavený): na smrť ukonaný hráč; nič nevládze, je ukonaný na smrť, polomŕtvy, úplne groggyexpr. vyšťavenýhovor. zastar. unovaný (Tajovský)


vyčerpaný zbavený síl, pociťujúci únavu • vysilenýpresilenýunavenýustatýukonaný: z práce sa vrátil vyčerpaný, vysilený, unavený; ustatý, ukonaný z namáhavej cestystrhanýzmorenýumorenýnár. ukničovaný: je celý strhaný, zmorený, umorenýzrobenýupracovanýprepracovanýexpr. uštvaný (vyčerpaný veľkým množstvom al. veľkou intenzitou práce): zrobení, upracovaní, uštvaní ľudia; prepracovaný vedúciexpr.: dobitýhotovývyžmýkanýumordovanýzmordovanýhovor. expr.: uťahanýsťahanýumolestovanývyšťavený: uťahaný, sťahaný, umolestovaný kôň; zo skúšky je vyšťavenýmalátnymdlý (slabo reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; mdlé pohybyexpr. utrmácaný (vyčerpaný, obyč. z nepohodlného cestovania): celí utrmácaní vystúpili z vlakuhovor. expr. groggy (celkom vyčerpaný): po zápase bol úplne groggyexpr. nevládnypren. expr. polomŕtvykniž.: zomdlenýzomdletýhovor. zastar.: unuvanýunovaný (Tajovský)poet.: zmdlenýzmdletý (Hviezdoslav, Plávka)

p. aj unavený

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

polomŕtvy (bás. zastar. i polmŕtvy) príd. napoly, skoro, temer mŕtvy: Pošlem vám sklenicu vína, viete toho, o ktorom hovoríte, že i polomŕtveho uzdraví. (Vaj.) Zviera, polomŕtve, polozadusené, vytriešťa oči. (Vám.) Po hroznej búrke našli ho v kolibe polomŕtveho od strachu. (Podj.) Záseky duneli v polomŕtvom dreve (Fig.) napoly odumretom, suchom;

pren. expr. veľmi unavený, na smrť vyčerpaný: Boľavý, nevyspatý, ustatý, polomŕtvy som prišiel, vlečúc na ruke svoju bagáž. (Jes.) Snívam naveky, že ma polomŕtvu vyvedú od tanca z tejto svadby, a teraz by mala sedieť. (Tim.); pren. Polmŕtvych snov sa sprostíme. (Sládk.)

polomŕtvy príd. csl napoly, takmer mŕtvy, nevládny (od choroby, strachu ap.): Ot strachu je polomŕtvi (Koniarovce TOP); Od roboti zme boli skoro polomrtví (Lukáčovce HLO); Un už aňi ňežije, ľem taki je jak pulmertvi (Sedlice PRE); polomrtví od únavi (Hor. Lehota DK)

polomŕtvy [polo-, púl-] príd
1. napoly, skoro, temer mŕtvy: (svedok) polomrtwy dolu nosem lezel (s. l. 17. st); semimortuus: polomrtwý (PD 18. st)
2. expr nevládny, bezvládny (od námahy): panna oprela sa techdi na púlmrtvé své lokťe (BR 1785); -osť ž stav medzi životom a smrťou: prebratý Aloriis gednú rukú pannu, degžto y w púlmrtwosťi swég gesste od seba odťahugícú, chiťil (BR 1785)

ani polomŕtvy od hladu ni mort de faim
ani polomŕtvy od smädu ni mort de soif
od hladu, ani polomŕtvy de faim, ni mort

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu