Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ssn hssj subst

položenie -ia s. postavenie (význ. 1, 2): ťažké hospodárske p. krajiny; zemepisné p., p. vojsk, zaujať výhodné p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
položenie ‑ia s.

poloha spôsob umiestnenia v priestore, v prostredí • položeniepostavenie: vodorovná poloha, vodorovné položenie, postaveniepozícia: zaujať pohodlnú pozíciu; výhodná pozícia na pozorovaniesituácia: vertikálna poloha, situáciamiesto (umiestnenie v priestore): je to pekné slnečné miestopóza: póza telapostoj: zaujať bojový postoj


položenie 1. p. poloha 2. p. situácia 1


situácia 1. súhrn istých príznačných javov, charakteristických vlastností v istom časovom období • stav: zlá, kritická situácia; zlý, kritický stavpomeryokolnostičasy (celková situácia): zlé pomery na pracovisku; mimoriadne okolnosti; časy sú dobrépodmienky: vyhovujúce pracovné podmienkyprostredie (situácia, v ktorej niekto žije, niečo sa deje): vyhovujúce rodinné prostrediepozícia (situácia so zreteľom na okolie): dostať sa do zlej pozíciepostavenie: postavenie žien v spoločnostipoloženie: zemepisné položenierozpoloženie: byť v nepríjemnom rozpoložení pred otcomatmosféraovzdušie (celkový ráz situácie): vládla tam nepriateľská atmosféra; cítiť nepriateľské ovzdušiekniž. statusodb. štatus (situácia niečoho v istom období): status vedy v modernej spoločnosti

2. p. poloha


stav1 1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, pre niekoho • situácia: finančný stav, finančná situácia podnikuokolnostipomery (celkový stav): zlý stav, zlé pomery v spoločnosti; okolnosti mu nedovoľujú konať inakpostaveniepoloženierozpoloženie: ocitnúť sa v nevýhodnom postavení, položení; duševné rozpoloženiepozícia (stav so zreteľom na okolie): jeho pozícia v rodine nebola dobrákondíciahovor. forma (fyzický al. duševný stav): byť v dobrej kondícii; slabá forma futbalistu

p. aj situácia 1

2. p. povolanie 1 3. p. skupina 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

položenie, -ia str.

1. postavenie, stav, situácia: hospodárske p.; zlé p. národa (Škult.); Položenie nevoľného ľudu bolo neznesiteľné. (Zúb.); byť v zlom, ťažkom, nepríjemnom, bezvýchodnom položení; privádzať niekoho do zlého p-ia; dostať sa, prísť do zlého p-ia; Položenie začínalo byť krajne nebezpečné. (Urb.); človek v mojom položení (Král.); chúlostivé p. (Stod.); vžiť sa do p-ia niekoho;

2. zastar. umiestnenie v priestore, poloha: zemepisné p.; Vyskúmajúc položenie hradu, radil (Jaroslav), aby sa dobývanie na čas odložilo. (Kal.) Oprel hlavu o dlane a v tomto položení ostal. (Hor.)

položenie s.
1. csl stav, situácia, postavenie: Ona je bars f planom položenú, ag jé muž umrel (Rev. Lehota REV); Je veru v zlom položeňí (V. Bielice TOP); Pozri, jakom_e položeňí a prekĺňá aj tak (Lapáš NIT); F takim položeňu śe češko braňic (Haniska PRE)
L. druhé položeňí (Bernolákovo BRA) - ťarchavosť, tehotenstvo
2. or poloha, miesto, umiestnenie: Slaňica bola na peknom položeňi, na roviňe (Slanica NÁM)
3. tkáč. miera, ktorou sa počítajú osnovné nite; isté množstvo osnovných nití: jedno položeňia (Závadka n. Hron. BRE, Iľanovo LM)

položenie [-ie, -í] s
1. uloženie, odloženie na nej. miesto: statutio: ňekam položeni (KS 1763);
x. pren prwe položeni zrna gest geho (ŽK 1473) úroda
2. umiestnenie v priestore, poloha: zeme wipisowatel kragjn, y ktere sam nepochodil, položenj wypisuge (KoB 1666); bylo pak to mesto od Geruzalema 25 mil oddalene, strany sweho položenj slawne a na wrssku wystawene (SP 1696); ussla se potomkom Achamowim zem welmi bugna a urodna, w peknem polozenj (KT 1753) mieste; způsob a dělenj rodných audů, gegich položenj, sformowánj a vžitek (treba) gest bábám vměti (ZK 1778); (pri učení sa písať) ge naležité položenj ruků a drženj péra narizené (UP 1780); Neapolis w tegto wlaske zemi muže bit po Rime w druhem položenj (KCS 18. st) v poradí
3. kapitola, stať (knihy): však to píše Izaiaš prorok v 33. svém položení (HP 1549); sam pan Krystus u s, Matusse v 6. položeny prykazaty račyl (CA 1698); tak čytam u s. Lukásse w druhem položenj (SlK 1766-80)
4. položka: my katholicy wjkladame gedno položenja nebo text (katechizmu) takto (RW 1702); thema: položeni, reči predmlúwenég materya (KS 1763) podklad; kupec prodal neb kupil dwě následugjcé položenj železa; pod celú summu podpjss wrchnj položenj; w předstaweném přjkladě gest 14 položeny (LU 1775)
5. údaj, udanie: (richtár) neslychane velike utraty, a to bez položenia kedy, prečo na diškrecie bez položenia komu porobene ukazuge (PÚCHOV 1744 LP)
6. platenie, splátka, vyplácanie peňazí: (vruby na rováši) se magi wyraziti przy polozeny nagposlednegssych penez (ŽILINA 1554); velmi v kratkem čase do prišlej soboty od porcii v sume sto bez pol treti fl pod prisnu pokutu k položeni již skusujeme prinuceni (H. JABLOŇOVCE 17. st LP); satisfactio: zadostj čiňeni, dosti placeni, položeni (KS 1763)
7. postavenie, stav, situácia: (chorí) w obidwem pak položenj magi se warowati pokrmuw, kterež se težko strowiti mohu (RTA 17. st); w bydnem swem položeňy pomoc od Boha prosili (PP 1734); conditio: položeni, nalozeni, spúsob, staw; situatio: položeni (KS 1763); ti wiss, w gakeg nedostatečnosti a položeni som (ET 18. st)

Položeňí_1 Položeňí Položeňí_2 Položeňí
položenie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) položenie
G (bez) položenia
D (k) položeniu
A (vidím) položenie
L (o) položení
I (s) položením
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) položenia
G (bez) položení
D (k) položeniam
A (vidím) položenia
L (o) položeniach
I (s) položeniami
jeho položenie bolo zlé sa situation était mauvaise
jej položenie je strašné sa situation est épouvantable
položení a jedného dňa situation, et, un jour
prezimovať, ale toto položenie hiverner, mais cette situation
sa domnieva, že pre položenie estime que, pour jeter
v jeho súčasnom položení dans sa situation présente

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu