politika, -y ž.
1. činnosť vlády štátu, politickej strany al. určitej spoločenskej organizácie v oblasti vnútorných a medzinárodných vzťahov zameraná na ochranu triednych záujmov a na uskutočňovanie triednych úloh príslušného štátu, strany al. organizácie: mierová p. SSSR; vnútorná, medzinárodná, zahraničná p.; p. z pozície sily mocenská; vládna p.; stranícka, proletárska, robotnícka p.; národnostná, školská p. týkajúca sa národností, školstva; právna, daňová, roľnícka p.; kádrová p. výber odborne a politicky vyspelých pracovníkov; cenová, mzdová, finančná, hospodárska p., kultúrna p.; robiť p-u, miešať sa do p-y;
2. činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, charakter, spôsob, forma tejto činnosti: špinavá p. nečestná; On, syn, robí si svoju politiku a oni svoju. (Tat.) Počínal chápať panskú politiku. (Taj.) Býva to najlepšia politika proti bláznom, dať sa im vyblázniť do vôle. (Záb.)
● pštrosia p. neprezieravé, krátkozraké počínanie, majúce tendenciu úmyselne niečo nevidieť;
3. hovor. otázky, udalosti spoločenského života, verejného života v štáte: Majster odišiel do krčmy filozofovať a rozoberať vysokú politiku. (Gráf) Ich veselý hovor vyhýbal sa politike a denným biedam. (Vaj.) Doma vše čítaval otcovi z novín politiku. (Taj.)
4. hovor. expr. chytráctvo, vypočítavosť, prefíkanosť: Viac z politiky než z pocitu povinnosti konala služby. (Vans.) Čože ty vieš, akú politiku majú takí páni! (Jégé) Mišo — vy ste politika! (Kuk.) chytrák; v tom je (bude) nejaká p.