politika -y ž.
1. činnosť vedúcich orgánov moci, strán, organizácií, občanov v oblasti všeob. štátnych vecí a spravovania vnútroštátnych a medzinár. vzťahov: vnútorná, zahraničná p., mierová p. štátu
2. spôsob spravovania istej oblasti: školská, personálna, platová p.;
pren. publ. pštrosia p. obchádzajúca problémy;
politik -a mn. -ci m. kto sa zaoberá politikou;
politička -y -čiek ž.;
politický príd.: p-á strana, p. program; p. subjekt polit. strana al. hnutie; p-á → scéna;
politicky prísl.: byť p. angažovaný;
politickosť -i ž.: p. prístupu
politik [-t-] -ka pl. N -ici G -kov m.
politik -a m. (politička -y ž.) kto sa zaoberá politikou 1
politik človek zaoberajúci sa politikou • pejor. politikár • pejor. zastaráv. politikus
politik, -a, mn. č. -ci m. kto sa zapodieva politikou: veľký, skúsený, vedúci p.; vládni p-i, opoziční p-i; reakčný, buržoázny p.
● byť p. (p-om) byť predvídavý, prešibaný, chytrácky: Ak je Sulejman len trošku politikom, tak bude čakať. (Hor.);
politička, -y, -čiek ž.
politik i politikant m. nov. expr. prefíkaný človek, prefíkanec: To či je politik, tod váž Ondro! (Kameňany REV); Šo si ťi za poľiťik? (Čierna Lehota ROŽ); To je velikí politikant, na teho len pozor! (Lukáčovce HLO)
politik m gr 1. kto sa zaoberá riadením vecí verejných: my politici sme museli do žalare giti (SP 1696); ach, werny patrony, politici, gestli chcete, prawdu zastanete (Tr 1728); co gednuc geden z neyslawněgssjch politikú, pán od Beuning, odpowědel (StN 1785) 2. expr kto sa pretvaruje, politikár, intrigán: z lidskjmi swjmi nalesky a pokritsku swatosty papežnjcy gsu tež sinowe sweta, ty samy politicy s. ewangelium slissy, ale nezachovávají; nic gineho pry njch (mníchoch) gedine pichy smrad se nachazj, tak dobre w gegjch kukle gako y pod kuklu, což dostatečne mnohjm katolickjm politikom znamo gest (WO 1670)