politika -y ž.
1. činnosť vedúcich orgánov moci, strán, organizácií, občanov v oblasti všeob. štátnych vecí a spravovania vnútroštátnych a medzinár. vzťahov: vnútorná, zahraničná p., mierová p. štátu
2. spôsob spravovania istej oblasti: školská, personálna, platová p.;
pren. publ. pštrosia p. obchádzajúca problémy;
politik -a mn. -ci m. kto sa zaoberá politikou;
politička -y -čiek ž.;
politický príd.: p-á strana, p. program; p. subjekt polit. strana al. hnutie; p-á → scéna;
politicky prísl.: byť p. angažovaný;
politickosť -i ž.: p. prístupu
politický [-t-] -ká -ké príd.
politicky [-t-] prísl.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
politický príd.
1. k politika: p-á moc; p. systém; p-á kríza; p-á strana; p-á veda politológia; ekon. p-á ekonómia; práv. p-á správa (v minulosti) úrady vykonávajúce vnútornú správu
2. zastar. spoločenský: človek je tvor p.;
politicky prísl.;
politickosť -ti ž.
1. týkajúci sa politiky ako činnosti vlády štátu al. spoločenských organizácií: p. činiteľ, pracovník, p. prejav, p-é presvedčenie, p-á uvedomelosť, p-á orientácia, p-á príslušnosť; p-é kruhy; p. život, p. boj; p-á strana, p-á situácia; p-á moc; p-á výchova, p-é školenie, p-á literatúra, p-á poézia; p. trestný čin čin, ktorý podľa svojej povahy a podľa okolností, za ktorých bol spáchaný, svedčí o snahe narušiť, ovplyvniť usporiadanie verejných al. sociálnych záležitostí; geogr. p. zemepis riešiaci vzťahy medzi prírodným a kultúrnym prostredím príslušného priestoru a štátom ako živým organizmom; ekon. p-á ekonómia historická veda o vývine spoločensko-výrobných vzťahov ľudskej spoločnosti;
2. zastar. verejnoprávny, mocenskoprávny, štátoprávny: p-á správa, p-á vrchnosť, p-é úrady; p-á obec (v protiklade k urbárskej al. cirkevnej); Do politického národa uhorského počítali sa len stavy šľachtické. (Luby);
politicky prísl.: p. uvedomelý človek, p. spoľahlivý, nespoľahlivý, p. vyspelý; p. prehodnotiť niečo (Pláv.); p. bojovná satira (Horov); vzdelávať sa, rásť p.;
politickosť i političnosť, -ti ž.: p. v umení, p. školy