politika -y ž.
1. činnosť vedúcich orgánov moci, strán, organizácií, občanov v oblasti všeob. štátnych vecí a spravovania vnútroštátnych a medzinár. vzťahov: vnútorná, zahraničná p., mierová p. štátu
2. spôsob spravovania istej oblasti: školská, personálna, platová p.;
pren. publ. pštrosia p. obchádzajúca problémy;
politik -a mn. -ci m. kto sa zaoberá politikou;
politička -y -čiek ž.;
politický príd.: p-á strana, p. program; p. subjekt polit. strana al. hnutie; p-á → scéna;
politicky prísl.: byť p. angažovaný;
politickosť -i ž.: p. prístupu
politička [-t-] -ky -čiek ž.
politik -a m. (politička -y ž.) kto sa zaoberá politikou 1
politik, -a, mn. č. -ci m. kto sa zapodieva politikou: veľký, skúsený, vedúci p.; vládni p-i, opoziční p-i; reakčný, buržoázny p.
● byť p. (p-om) byť predvídavý, prešibaný, chytrácky: Ak je Sulejman len trošku politikom, tak bude čakať. (Hor.);
politička, -y, -čiek ž.