policajt -a m. príslušník polície;
policajtský príd.: p-á uniforma
policajt -ta pl. N -ti I -tmi m.
policajt -a m. ‹n < l < g› príslušník polície
detektív civilný vyšetrovateľ kriminálnych prípadov • policajt (tajný) • hovor. tajný • hovor. pejor. fízel
policajt príslušník polície: dopravný, mestský policajt • strážnik (uniformovaný policajt) • agent • hovor. tajný (príslušník tajnej polície) • slang. poliš • hovor. pejor. fízel (príslušník polície, obyč. tajnej) • slang.: bezpečák • esenbák (policajt v nedávnej minulosti) • slang. dopravák (príslušník dopravnej polície) • subšt. hekáč slang. eštebák (príslušník štátnej tajnej polície) • hovor. príslušník (v nedávnej minulosti) • milicionár (príslušník polície v niektorých štátoch) • hraničiar • pohraničník (príslušník pohraničnej polície) • žandár (príslušník vnútornej polície v niektorých štátoch, v minulosti aj u nás) • četník (príslušník vnútornej polície v prvej ČSR) • hovor. pejor. gestapák (príslušník štátnej tajnej polície v nacistickom Nemecku) • zastar. financ (člen finančnej polície)
policajt, -a m. príslušník polície (najmä v kapit. krajinách);
hovor. používa sa dosiaľ i o príslušníkoch Verejnej bezpečnosti v socialistických krajinách; pejor. chodí ako p. o človeku, ktorý prehnane na všetko dozerá;
policajtský príd.: p. obušok; p-é miesto (Jil.)
policajt m. príslušník polície: Policajťi nosili tmavomodré uniformi (Návojovce TOP); Poľicajťi ich chicili a zavédli ích na radhaus (Záh. Bystrica BRA)