polejk p. poliak
Poliak m. obyvateľ Poľska: Prišľi do nás aj Pola̋ci (Kameňany REV); Veru zme nejedních Poľákou nakrmiľi i napojiľi f štiricétompétom (Dol. Lehota DK)
F. ideš s_tím ako Poľiag z lojtrou (Pukanec LVI) - nešikovne, nemotorne
poliak m. (poľejk)
1. druh menšieho ťažného koňa: Bou̯ som kúpeu̯ dva poľejke, aľe znameňitej (Málinec LUČ); To boli koňe poliake (Prochot NB); Pretím mal koňa poliáka (Žiar n. Hron. KRE)
2. studený severný vietor: Ket začňe duc poľak, ta to už naisce źimno (Tuhrina PRE); Ňeška duje poradni poľak, zato tag źimno (V. Šariš PRE); polág fučí (Bošáca TRČ)
3. mlyn. mlynský kameň vyrobený v Poľsku (pochádzajúci z Poľska): Mal som kameňe poľáki i naše (Tvrdošín TRS)
4. obyč. mn. č. sorta zemiakov: Pola̋ki uš poschádzeľi (Gem. Milhosť REV); Viorávajú poľáki (Mur. Lehota REV)