poliš -a m. subšt. policajt
poliš -ša pl. N -ši m. slang.
poliš -a m. ‹a < f› tovar. tekutý čistiaci a leštiaci prostriedok
policajt príslušník polície: dopravný, mestský policajt • strážnik (uniformovaný policajt) • agent • hovor. tajný (príslušník tajnej polície) • slang. poliš • hovor. pejor. fízel (príslušník polície, obyč. tajnej) • slang.: bezpečák • esenbák (policajt v nedávnej minulosti) • slang. dopravák (príslušník dopravnej polície) • subšt. hekáč slang. eštebák (príslušník štátnej tajnej polície) • hovor. príslušník (v nedávnej minulosti) • milicionár (príslušník polície v niektorých štátoch) • hraničiar • pohraničník (príslušník pohraničnej polície) • žandár (príslušník vnútornej polície v niektorých štátoch, v minulosti aj u nás) • četník (príslušník vnútornej polície v prvej ČSR) • hovor. pejor. gestapák (príslušník štátnej tajnej polície v nacistickom Nemecku) • zastar. financ (člen finančnej polície)
poliš p. policajt
poliš m. i poliša ž. záh zastar. lacná (pôv. poľská) saláma horšej akosti: Kúpeu̯ zasek póliš! (Jakubov MAL); Daj mi ze dvje poliše! (Brodské SKA); Je tam poliša, otkroj si! (Lamač BRA)