Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

polapiť dok.

1. chytiť, dochytiť: p. zlodeja

2. trocha expr. schytiť, pochytiť: p. sekeru

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
polapiť ‑í ‑ia dok.

polapiť -pí -pia polap! -pil -piac -pený -penie dok.


polapiť sa -pí sa -pia sa polap sa! -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok.

dochytiť 1. chytiť obyč. pri nejakom nedovolenom čine • prichytiťpristihnúť: zlodejov dochytili, prichytili, pristihli pri krádežidostaťdostihnúťdolapiťzastaráv. dopadnúť: dostali, dostihli, dopadli podpaľačov na útekulapiťzlapaťpolapiťexpr.: drapnúťzdrapiťdochrapiť: lapili, zlapali, zdrapili výtržníkov hneď za dveramihovor. expr. nachytať: učiteľ nachytal žiačku s ťahákomdostriehnuť (po dlhšom čakaní): konečne dostriehol zločincanár. dopáčiť (Dobšinský)subšt.: čapnúť • načapať

2. p. dostihnúť 1, dobehnúť 3


chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vrahadohoniťdostihnúťdolapiťpolapiťzlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho políciasubšt. čapnúť: konečne ho čaplipristihnúťprichytiťdochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činuzatknúťzaistiťzajaťuväzniťzavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandusubšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiťuchopiťpopadnúť: lapil, popadol ho za golierexpr.: polapiťzlapiťschytiťpochytiť: polapil, schytil sekeruexpr.: drapnúťzdrapnúťzdrapiťchmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťschňapnúťrafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicukniž. chopiťnár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

3. p. uloviť


polapiť 1. p. lapiť 1, 2, chytiť 1, 2 2. p. ukradnúť


prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržaťpodržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezapleslizachytiťzadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von

2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniťupevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkomhovor. expr.: pricviknúťpricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami

3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiťhovor. expr.: nalapaťnachytať: nachytať syna pri klamstvepristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazdedostriehnuťvystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehlidolapiťdostihnúťzastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na útekupolapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiťzried. zastihnúťprekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapíexpr.: prichlopiťprichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestáchhovor. expr.: privrznúťpriškripnúťprištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekohonár. dopáčiť (Dobšinský)fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkychusvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstvasubšt.: načapať • čapnúť


ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listinyexpr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi perosubšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinkyhovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisťexpr.: uchmatnúťuchytiťpolapiťpochytiťexpr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocieexpr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov)ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperkyukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cennostíhovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miestopokradnúťrozkradnúťporozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalozastar. pojať: z voza mu pojali plátno

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

polapiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) dostať do svojej moci, chytiť, zlapať, lapiť; zajať, zmocniť sa niekoho, niečoho: p. vtáčka do klietky (Hviezd.); p. myš do pasce; Polapili jedno tučnejšie šteňa. (Ondr.) Štúrovo oko ešte striehlo, kde ktorý talent by mohol polapiť (Hurb.) získať; pren. Štefana polapila triezva skutočnosť (Gab.) vytriezvel. Nepozrel na neho, aby ho nepolapil vrchovský hnev (Ondr.) aby sa nenahneval.

2. (čo, koho, čo za čo) chytiť, vziať, uchopiť do ruky, rukami: p. niekoho za ruku, za nohu, za plece; p. niekoho za krk začať škrtiť; Polapiac samotára za šticu, vyhodil ho na dvor. (Ondr.) Polapí kapsu, vytiahne z nej balík. (Lask.) Polapil (Vinco) kladivo a tresol po kline v balvane. (Bod.) Každú čižmu polapilo niekoľko rúk. (Ondr.)

3. expr. (čo) ukradnúť, pochytiť: Strežú, kde by polapiť čo-to. (Kuk.)

4. zried. (čo) zachytiť, chytiť: V zásterku prúd polapila sĺz. (Hviezd.)

|| polapiť sa hovor. pustiť sa do seba, chytiť sa, pochytiť sa: Polapili sme sa s Tanganikom s celou silou za pasy (Ondr.) začali sme sa pasovať.

polapiť dk koho chytiť niekoho: Girik poddaneho meho na czeste swobodney polapil bez geho wssey winy (STREČNO 1548); misliwczow dwuch polapily poddany pana Forgacha a na zamek wzali (TRENČÍN 1585); Hliwenj Istwan nocznu hodjnu Michala lapal, kterehoss polapil DEŽERICE 1638; gmenowanich mordarow nepolapili (ILAVA 1651); nesscasliwy sy, gak sudce w hrychoch te polapi (GŠ 1758) prichytí; Antiope mladence tohto do osjdel laskj polapity bude mocty (PT 1796)
L. p. v reči, v lži koho pristihnúť, prichytiť pri nesprávnom výroku, pri chybe: farizeowe radilj se, gak by ho (Krista) polapilj w reči (Le 1730); ten (vlk) we lži polapeny dj: tys mne pomlauwal (StN 1785); (Židia) chtely Krista Pana polapity w rečy anebo w nektereg otasce (CS 18. st); -ovať ndk: hrichowe su diaboly, ktery dussicky mnohe do swich osidel polapugy (AgS 1708); po tom fljčku, gemuž nowota rjkagj, falessná religye neomylně se poznáwá a polapuge (FP 1744) dosvedčuje preukazom; polapievať frekv čo do čoho chytávať: ptačnjk ptaki do sjdel a do klepcuw polapyewa (KoB 1666); polapiť sa dk chytiť sa navzájom, pochytať sa: (v meste) ge tolko strigi, ze od Riazanskeg branj az do Zwolenskeg branj mohu se za rukj polapitj (KRUPINA 1675)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu