Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sss ssj ssn hssj subst priezviská un
-ľa/602255±139: substantíva s. G sg. 5302 poľa/5302

pola p. polovica 1, pol


pol jedna z dvoch rovnakých častí celku • polovicapolovička: stačí nám pol, polovica, polovička chlebahovor. polkazastaráv. pola: kúpiť polku maslamat. zastaráv. polovina


polovica 1. jedna z dvoch rovnakých častí celku • polovička: polovica, polovička domu, mesta, cesty; pravá, ľavá polovica, polovičkapola: pola bravahovor. polka: polka chlebamat. zastaráv. polovina

porov. aj pol

2. p. stred 2, prostriedok 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pola, -y, pôl ž.

1. polovica, polovička: Ukazoval akúsi peknú kuchárku, ktorá sa cez jarmok premenila od spodnej poly na páva. (Taj.) meč ako sudičkiných nožníc ostrá pola. (Ráz.-Mart.) Hospodin rozkrídlil záclonu, že poly jej sa rozleteli. (Hviezd.) Padol tu neďaleko, v poly bol rozčesnutý. (Laz.); pren. Aby len neprepílil tučného finančníka cez poly (Vaj.) novšie pís. cezpoly.

2. istý diel odevu (kabáta, sukne, zástery ap.): Agneške viali na obe strany poly rozopätej sukne. (Tat.) Predná pola (kožucha) je zamastená. (Kuk.) Podrží si polu kabáta, poberie patróny. (Taj.) Stiahnuc bočné poly bielej zástery nazad a hľadiac mu do očú, spýtala sa. (Jes.)

pola ž. (póla, púla)
1. strsl, zsl jedna z dvoch častí celku; polovica, polovička: Joško, s toho dreva polu zhoďme! (Detva ZVO); Roskrojeu̯ sliepku pozdĺž na dve poli (Bánovce n. Bebr.); Ná a tak potom to (zabité prasa) dajú na púlu, hlavu s_teho dajú preč, tú dávajú do itrňic (Skalica); V poli toho kopca viviéra (Dobrá Voda PIE)
2. istý diel odevu (sukne, kabáta, zástery ap.): Prenná pola bola ždi rovná, napretku trochu nastrihnutá, zanná bola poňízaná a čtiri rázi širšia (Návojovce TOP); To pu̯atno budze na prednu pou̯u (Východná LM); predná pola a zadná pola (Žibritov KRU)
3. csl šírka plátna, ríf (asi 75 - 80 cm): Na tú slamu prestreu̯ poňivu zo šes-seďem polov doma natkanú (Čelovce MK); Tri poli plátna mi dali (Revúca); Bulo to široke vo dve poli (Sirk REV); Octrihla som na plachti, dávan tri poli, dve bi bolo málo, plátno je úske (Návojovce TOP); Na sukňu spoňňú stačili tri poli, vrchňá mala štiri poli (Lapáš NIT); Na ušitu kidľu o štiri poli (Smižany SNV); kabad o tri poli (Dl. Lúka BAR)
4. dĺžka konopného pradena na jedno otočenie snovákov: Nasnuvala som len peť pólí, s toho mi vínďe málo vriéc (V. Maňa VRB)
5. čiast. jstrsl i jzsl kus slaniny, pôlt: Celú polu mi zabaľiu̯ (Zombor MK); Otkrojel s poli su̯aňini (Rozbehy SEN); pola slaňine (Ábelová LUČ); pou̯a špeku (Stupava BRA)

pola ž polovica, polovička: to pole na prawe poli rozdielili (BYTČA 1484 SČL); w klučžiarowey swetnycy 1 nas octu čžerweneho, 3 nas nyže poly, 4 nas wysse poly, 1 nas plny (sud) (BYTČA 1614); čzo se dotičze Hvoreczkeho statku, mezy namy dwoma sestramy ma se na prawe poly rozdelyt (OVČIARSKO 1739); gulu nebezsku na dwe poly delá (KrP 1760); štepenemu owocy, kdiž ge w poly sweg welkosti, doprostredku wtisny semeno repowe (PR 18. st); sedm ručnikuw na krk, na poly prerezane (Kur 18. st)
L. na, do, od p-y spolovice, spoly: role Amrichowe takmer na polj puste (RAJEC 1666); piowar pusti, do poli pobiti šindlim (KRUPINA 1737); dna 15. marca položeli sa dwa lemesse do Podhragya, 2 orne zeleza koncom gedno od poli nadkladalo, čeriesla 2 sa naloželi koncom a gedno od poli (M. KAMEŇ 1796); Jakubech Pawol chitna paliczu za Martinom bežal, w kterem behu chitila ho cess poly Adamowa žena (N. MESTO n. V. 1746) okolo pása


pole- p. poľa-

Pola Pola Polá Polá
pole
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) pole prakticky celé magnetické pole a paralelné kruhové plochy
G (bez) poľa Keď bol doma, hnalo ho voľačo do poľa a do hory, a keď bol v hore, utekal
D (k) poľu tým, že si ľahko prišiel k domu, poľu , úcte medzi ľuďmi. Príde jar,
A (vidím) pole sa, spoločne idú do práce, na pole alebo lúku, spoločne na prechádzky
L (o) poli rozmyslu pobiehali hore ‐ dolu po poli , potkýnali sa, padali a
I (s) poľom zdrojom je čosi s magnetickým poľom , prípadne takéto pole sa nachádza
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (dve) polia čo sa postarali obrovské zlaté polia v oblasti. Sláva a úspech Melbourne
G (bez) polí brigádnicky zber kameňa z polí miestneho Pôdohospodárskeho
D (k) poliam Nílu smerom k západným rajským poliam , kde žijú bohovia. Vytrhol som
A (vidím) polia alebo Holanďania onedlho české polia ovládnu. Informuje o tom český
L (o) poliach sa nočná obloha rozodnieva a na poliach sa objavujú škvrny svetla, zobúdzam
{caseletter} - 0
I (s) poľami vojny v roku 1967. Medzi mínovými poľami a inými pozostatkami vojny sa

pólo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) pólo
G (bez) póla
D (k) pólu
A (vidím) pólo
L (o) póle
I (s) pólom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) póla
G (bez) pól
D (k) pólam
A (vidím) póla
L (o) pólach
I (s) pólami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PÓĽA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SLANEC, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;

Priezvisko POĽA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 23×, celkový počet lokalít: 9, v lokalitách:
RUSKOV, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 7×;
SLIVNÍK, okr. TREBIŠOV – 4×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
KRÁSNA (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
SÍDLISKO KVP (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 1×;
BOHDANOVCE, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;
SLANEC, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum POD SVAHOM VARGOVÉHO POLA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ROŽŇAVA
kde i = koeficient poľa i = coefficient du champ
magnetického a elektrického poľa de champ magnétique et électrique
meranie poľa musí byť mesure de champ doit être
míle od ľadového poľa milles de la banquise
poľa a jeho usporiadanie de champ et sa disposition
poľa nie je konštantná champ n'est pas constante

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu