pola ž. (póla, púla)
1. strsl, zsl jedna z dvoch častí celku; polovica, polovička: Joško, s toho dreva polu zhoďme! (Detva ZVO); Roskrojeu̯ sliepku pozdĺž na dve poli (Bánovce n. Bebr.); Ná a tak potom to (zabité prasa) dajú na púlu, hlavu s_teho dajú preč, tú dávajú do itrňic (Skalica); V poli toho kopca viviéra (Dobrá Voda PIE)
2. istý diel odevu (sukne, kabáta, zástery ap.): Prenná pola bola ždi rovná, napretku trochu nastrihnutá, zanná bola poňízaná a čtiri rázi širšia (Návojovce TOP); To pu̯atno budze na prednu pou̯u (Východná LM); predná pola a zadná pola (Žibritov KRU)
3. csl šírka plátna, ríf (asi 75 - 80 cm): Na tú slamu prestreu̯ poňivu zo šes-seďem polov doma natkanú (Čelovce MK); Tri poli plátna mi dali (Revúca); Bulo to široke vo dve poli (Sirk REV); Octrihla som na plachti, dávan tri poli, dve bi bolo málo, plátno je úske (Návojovce TOP); Na sukňu spoňňú stačili tri poli, vrchňá mala štiri poli (Lapáš NIT); Na ušitu kidľu o štiri poli (Smižany SNV); kabad o tri poli (Dl. Lúka BAR)
4. dĺžka konopného pradena na jedno otočenie snovákov: Nasnuvala som len peť pólí, s toho mi vínďe málo vriéc (V. Maňa VRB)
5. čiast. jstrsl i jzsl kus slaniny, pôlt: Celú polu mi zabaľiu̯ (Zombor MK); Otkrojel s poli su̯aňini (Rozbehy SEN); pola slaňine (Ábelová LUČ); pou̯a špeku (Stupava BRA)