polárny príd. ‹l < g›
1. týkajúci sa zemského pólu, územia okolo neho; p-a oblasť; p. medveď ľadový; astron. p. deň súvislé denné obdobie za polárnym kruhom, keď Slnko nezapadá; p. ďalekohľad na presné meranie deklinácie hviezd v blízkosti pólu; geogr. p. kruh sev. a juž. rovnobežka ohraničujúca smerom k pólu polárny vrchlík; p-e more vo vysokých zemepisných šírkach; p. sektor územie priliehajúce k pólu, vyhlásené za záujmovú sféru niektorého štátu; fyz. p-a žiara svetielkovanie vysokej atmosféry v polárnych oblastiach; zool. líška p-a
2. týkajúci sa pólu 2: mat. p-e súradnice ktorých základom je pól a polárna os; miner. p-e hrany kryštálu rovnobežné s vertikálou al. zbiehajúce sa v bodoch na nej ležiacich
3. kniž. protiľahlý, protikladný: biol. p-e jadrá dve jadrá centrálnej bunky zárodočného vaku rastlín, v ktorých vzniká endoderma; p-e teliesko pólové teliesko, pólocyt;
polárne prísl.;
polárnosť -ti ž.
polárny príd.
1. týkajúci sa oboch zemských pólov (severného al. južného): p-a oblasť, p. kraj, p. deň, p-a noc, p-e moria; p-e podnebie; p-a hviezda Polárka; p. bádateľ, p-a výprava; geogr. p. kruh rovnobežka na 23,5ř od sev. al. juž. pólu; p-a žiara svetelný úkaz vyskytujúci sa v polárnych oblastiach; zool. líška p-a žijúca v krajoch za severným polárnym kruhom;
2. týkajúci sa magnetických, elektrických a i. pólov: chem. p-a väzba druh chemickej väzby atómov; geom. p-e súradnice druh rovinných al. priestorových súradníc; p. planimeter;
3. prejavujúci protikladnosť , protikladný, polaritný: p-e pojmy;
polárne prísl. k 3