poky zám. príslov. 1. čiast. strenč, už uvádza príslovkovú vetu miestnu; vyjadruje koncovú hranicu v priestore, ako ďaleko, pokade, pokiaľ: Keď vijeme na vrh Maňín, poki daľeko vidzí, s každého zme vozeľi (Podmanín PB); A tedi toto śvetlo poki mu rukau ulapilo, potam odorvalo i s poriskom (Hažín SOB) 2. čiast. strenč uvádza príslovkové vety časové, vyjadruje koncovú hranicu v čase; pokým, dokiaľ, dokedy: Každú jar, poki ňebola škarpovaná naša rieka, prišlo k nám plno váhovích ríb z Váhu (Brvnište PB); Poki zme ňemaľi pot čapicú, ňebolo ňišt, aľe potom náz začal kmíňic (Papradno PB); Viprávál sa se mňu, poki ňevešiel do chalupi (Prečín PB)
poky ž. pomn. 1. vsl infekčná choroba, ovčie kiahne; stopy, jazvy po kiahňach: Čarne poki ňemuši mac každe dzecko (Smižany SNV); Bul hori na ofče poki (Chrasť n. Horn. SNV); Dakedi ľudze vecej ohoreľi na poki (Spiš. Štvrtok LVO); Toto dzecko budze madz naisce poki, bo śe mu take coška po peršoh virucuje (Kanaš PRE); Ma znaki po ofčich pokoch (Žakarovce GEL) L. poki śčepic (Studenec LVO) - očkovať proti kiahňam 2. kruhovité jazvy na tele po očkovaní: Po śčepeňu mu ostaľi veľke poki (Markušovce SNV)
pok, obyč. pl poky m med kiahne: zasstěpenj sypanic neb poků v nás gesste tak welmi známé (nie je) (SH 1786); ba y poky (: kgahne:) znagj lekare sstepiti aneb wsazeti do tela (RPo 1790); na poky, aby rapawy nebyl (TCh 18. st)
poky zám prísl vyj. 1. krajnú hranicu v priestore, pokiaľ: ukazoval nam, poky prwneyssy czesta stara bola (TRENČÍN 1597); zeptal sem se ho, poki bi domaniski chotar bil (V. ZÁLUŽIE 1617-19); ya newiem, poky gest wasse a mssenske (P. LEHOTA 1625); poki bi chotar bil domaniski, giste wedeti nemužeme (TRENČÍN 1640) 2. krajnú hranicu v čase, pokým: (riad), ktery k warzeny piwa gest potrebny, ma gedna y druha strana (dedičov), poky piwowar stogy, vzywati (P. ĽUPČA 1543); poky to misto bude, (aby) plot hradil a na tom plote aby dwyerca držel (BÁNOVCE n. B. 1666); (roľu má nájomca ďalej užívať), ano, poky mnya mug Pan Buch zivity bude (HLOHOVEC 1743)