pokrytec -tca m. neúprimný, falošný človek, farizej: meštiacki p-i;
pokrytecký príd.: p. úsmev;
pokrytecky prísl.: p. sa zaliečať;
pokryteckosť -i ž.
pokrytec -tca pl. N -tci m.
falošník neúprimný, falošný človek • pokrytec: netreba mu veriť, je to falošník, pokrytec • expr. potmehúd • pejor. farizej • expr.: potrimiskár • potuteľník • ošemetník • pren. expr. had: never tomu hadovi • úskočník • úlisník • zákerník (kto spôsobuje nečakané zlo)
klamár kto klame • luhár: označiť niekoho za klamára, luhára • úskočník (kto používa úskoky) • pokrytec • falošník • pejor. farizej (falošný človek): politickí pokrytci • pejor. šarlatán: vyhlásiť niekoho za šarlatána • podvodník (kto sa dopúšťa podvodu): sobášny podvodník • hovor. cigáň: tvrdil, že to neurobil, cigáň akýsi • hovor.: švindler • švindliar • hovor. expr. podfukár • expr. šaľbiar • hovor. pejor.: šudiar • šudier • zried. zavádzač (Bodenek) • zried. zavádzateľ (Kukučín) • hovor. pejor. zried. ošmek (Urbánek) • hovor. pejor. zried. ošmekár • pren. pejor. eskamotér (obratný klamár)
pokrytec človek, ktorý sa pretvaruje, robí sa lepším, než je v skutočnosti • zried. pretvárkar • expr. pretvárač • falošník (falošný človek) • pejor. farizej: politickí farizeji • pejor.: obojživelník (bezzásadový človek) • chameleón (človek, ktorý mení svoje názory podľa okolností) • pejor.: svätuškár • svätúch • pejor. zried. svätúšik (neúprimne nábožný al. naoko mravný človek) • pejor.: pobožnostkár • augur
p. aj falošník
pokrytec, -tca m. kto sa pretvaruje, robí sa naoko lepším, než je v skutočnosti, falošný človek, farizej: Pravda je, nie sme diplomati, ale ani pokrytci. (Vans.);
pokrytecký príd.: p. človek, p. prejav, p-é reči, mravy; Obličaj, čo pokryteckým usmieva sa jasom. (Hviezd.);
pokrytecky prísl.: p. sa správať, p. sa usmievať, p. luhať;
pokrytectvo, -a str. pretvárka, falošnosť, farizejstvo
pokrytec m. neúprimný človek, falošník: To je starí pokritec (Rochovce ROŽ); Neviam, tod Ondro, akí je to pokritec (Kameňany REV)
pokrytec, zried pokrytca m neúprimný, falošný človek, farizej: (kazateľ) pokritcuw na gegjch wlasne swedomy zanechawa (KoB 1666); (v cirkvi) se mnoho zlich a pokritcuv nachazj (TP 1691); hypocrita: pokrytec, pretwárnjk, pochlebowač (KS 1763); pokritec ukazuge domnelu mudrost v hadanj (SS 18. st); -ský príd: cirkew rimska skrze duchownjch a swetskjch osob pokritsku swatost oklamana byla (WO 1670); (Astrabea) lžiwu swu a pokritsku falessnosti ukrjwati umela (PT 1796); abj hriwni (veriaci) užjwalj nie toliko naoko a pokritskym spusobem (CS 18. st) L. p-í ľudia pokrytci: chce byti z lidmy pokritskimy w očý swatý (SK 1697); wzbureny nekterych pokritskych lydy proty prawde (Tr 1728); bezbožni a pokritcky lide (CS 18. st); -sky prísl: ficte: ossemetňe, pokryctwe (!), wymyssleňe, falessňe (KS 1763); -stvo [-o, -í], -ectvo [-í] s pretvarovanie sa, pretvárka: pokritstwy swe zgewugete, bidny lide (ZA 1676); (manželia) aby jeden druheho prez pokritsztva milovali (AgR 1758); assimulatio: pokryctwi (KS 1763); abj pokritectwj nesklamalo dusze geho (Káz 18. st); welike pokritstwo na sebe ukazalj farizeowe (CS 18. st)