pokrok -u m.
1. iba jedn. zdokonaľovanie sa postupným rozvojom, vyšší st. vývinu, napredovanie: p. vedy, technický p.; bojovať za p.
2. lepšie výsledky, zlepšenie: dosiahnuť p. vo výrobe; robiť p-y v štúdiu;
pokrokový príd.
1. usilujúci sa o pokrok, hlásajúci pokrok, progresívny, op. reakčný, spiatočnícky: p-é názory, p. bádateľ
2. opierajúci sa o najlepšie výsledky vývinu, op. zastaraný: p-é výrobné metódy;
pokrokovo prísl.: p. zmýšľať;
pokrokovosť -i ž.
pokrokovo 2. st. -vejšie prísl.
pokrok, -u m.
1. napredovanie, vývin k lepšiemu, dokonalejšiemu stavu: hospodársky, technický p., p. vedy, urobiť, javiť p.; Mesačné kúpanie bol pokrok, zavedený grófkou Brigitou. (Jégé) Pozoruje u školských detí potešiteľný pokrok v maďarskej reči. (Šolt.)
2. všeobecná kultúrna úroveň, kultúra založená na materialistickom svetonáhľade: šíriť p., bojovať za p.;
1. používajúci al. opierajúci sa o najmodernejšie technické al. ideové prostriedky: p-á agrotechnika, p-é pracovné metódy;
2. revolučný, založený na materialistickom svetonáhľade, uznávajúci, prijímajúci pokrok: p-á veda, p-é sily, myšlienky; p. človek; Práve tak odžila sa v naše najnovšie pokrokové časy i takzvaná národnosť. (Vaj.) Sú proti pokrokovému kňazovi. (Heč.);
pokrokovo/-e prísl.: p. zmýšľať, písať;
pokrokovosť, -ti ž.