pokrok -u m.
1. iba jedn. zdokonaľovanie sa postupným rozvojom, vyšší st. vývinu, napredovanie: p. vedy, technický p.; bojovať za p.
2. lepšie výsledky, zlepšenie: dosiahnuť p. vo výrobe; robiť p-y v štúdiu;
pokrokový príd.
1. usilujúci sa o pokrok, hlásajúci pokrok, progresívny, op. reakčný, spiatočnícky: p-é názory, p. bádateľ
2. opierajúci sa o najlepšie výsledky vývinu, op. zastaraný: p-é výrobné metódy;
pokrokovo prísl.: p. zmýšľať;
pokrokovosť -i ž.
pokrok -ku pl. N -ky m.
pokrok spoločenský rozvoj smerujúci k vyšším vývinovým stupňom • kniž. progres: technický pokrok, progres; byť brzdou pokroku, progresu • napredovanie: kultúrne napredovanie
postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísť • pokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsok • posunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciam • pomknúť sa • pomyknúť sa • podať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa ešte • potisnúť sa • potlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestili • postrčiť sa (postúpiť po náraze)
2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiť • urobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrok • kvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)
3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratovi • prenechať • prepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miesto • dať • odovzdať • poslať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie
pokrok, -u m.
1. napredovanie, vývin k lepšiemu, dokonalejšiemu stavu: hospodársky, technický p., p. vedy, urobiť, javiť p.; Mesačné kúpanie bol pokrok, zavedený grófkou Brigitou. (Jégé) Pozoruje u školských detí potešiteľný pokrok v maďarskej reči. (Šolt.)
2. všeobecná kultúrna úroveň, kultúra založená na materialistickom svetonáhľade: šíriť p., bojovať za p.;
1. používajúci al. opierajúci sa o najmodernejšie technické al. ideové prostriedky: p-á agrotechnika, p-é pracovné metódy;
2. revolučný, založený na materialistickom svetonáhľade, uznávajúci, prijímajúci pokrok: p-á veda, p-é sily, myšlienky; p. človek; Práve tak odžila sa v naše najnovšie pokrokové časy i takzvaná národnosť. (Vaj.) Sú proti pokrokovému kňazovi. (Heč.);
pokrokovo/-e prísl.: p. zmýšľať, písať;
pokrokovosť, -ti ž.
pokrok m. nov. zdokonaľovanie, napredovanie, zlepšovanie postupným rozvojom: Ten velkí pokrog je na volačo dobrí, ale na mnoho vecí aj zlí (Lapáš NIT)
pokrok m krok, pokročenie; pren postup: (Boh) w pekném pokroku se ukazuje a nic nedáwá Bůh rádňeg gak seba samého (BlR 18. st); pokročný príd: gressilis: kročagny, pokročny (KS 1763)