Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ogs sss ssj ssn hssj

pokradnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok.

nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiťnazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky faktynakopiťnavŕšiťnavežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa drevaschrániťnaschraňovaťposchraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilienazhŕňaťpozhŕňaťnahrnúťzhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadkynazbieraťnazberať (zbieraním) • nahrabaťnár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakovnahádzaťpohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlnenavrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zemnanosiťponosiťnaznášaťpoznášaťnadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za domnadovážaťpodovážaťnavoziť (vozením): navozili cement k plotuhovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej plochenakradnúťpokradnúťexpr.: nazbíjaťnakmíniťnakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí


pokradnúť p. ukradnúť


rozobrať 1. rozdeliť na jednotlivé časti • rozložiť: rozobrať, rozložiť hodinky, prístrojrozmontovaťdemontovať (niečo zmontované): demontovali lešeniepren. expr.: rozpitvaťzanatomizovať: postupne rozpitvali celý počítačporozoberaťporozberaťporozkladať (postupne)

2. po častiach vziať z celku • rozobrať sipobrať: ľudia (si) rozobrali pracovné odevyrozniesť (nosením): ženy rozniesli posledné zásobyexpr.: rozchytaťrozchvátať (rýchlo rozobrať): rozchytali tovar, celý náklad za chvíľkurozkradnúťpokradnúť (krádežou rozobrať): rozkradli stavebný materiálporozoberaťporozberaťporoznášaťexpr. porozchytávať (postupne)

3. dôkladne preskúmať • urobiť rozbor: rozobrali situáciu, urobili rozbor situácieurobiť analýzuzanalyzovaťrozanalyzovať: rozanalyzovali problémexpr.: rozpitvaťdetailizovaťzanatomizovať (rozobrať do podrobností): detailizoval príčiny neúspechu

4. p. rozptýliť 3


ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listinyexpr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi perosubšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinkyhovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisťexpr.: uchmatnúťuchytiťpolapiťpochytiťexpr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocieexpr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov)ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperkyukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cennostíhovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miestopokradnúťrozkradnúťporozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalozastar. pojať: z voza mu pojali plátno


vykradnúť krádežou odstrániť niečo niekde uložené; krádežou poškodiť niekoho, niečo • vylúpiť: vykradnúť, vylúpiť šperky; vykradnutý, vylúpený bytvydrancovaťvyplieniť (krádežami, plienením zničiť): po zemetrasení vydrancovali, vyplienili obchodyvymietnuťhovor. vybrakovaťexpr. vyholiť: zlodeji celkom vybrakovali, vyholili domrozkradnúťpokradnúť (postupne ukradnúť): rozkradli, pokradli, čo sa dalo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pokradnúť, -ne, -nú, -dol dok. (čo) ukradnúť, odcudziť viac vecí, väčšie množstvo niečoho: Bol to tulák, ktorý pokradol čosi. (Zgur.) Že mu vraj peniaze pokradol. (Kuk.) Keď nechcem ísť do mesta zajace a iné veci, ktoré pokradne, predávať, nuž ma bije. (Urbk.)

pokradnúť i pokrásť dok. csl ukradnúť viac vecí, odcudziť väčšie množstvo niečoho: A čo uťekáš, veď zme ňidž ňepokradľi! (Klin NÁM); To, čo im pokradľi, tak to in to poton predávaľi (Lišov KRU); Si ná_móhla šelijaké veci aj pokradnút! (Ružindol TRN); Tí veru išli aj pokrannúd vajcá takto do kurínov (Kostolné MYJ); Že bratovi chcel čosi pokrasci (Bošáca TRČ); Pokradľi kuri abo barana a vareľi sebe (Rankovce KOŠ)


pokrásť p. pokradnúť

pokrádať p. pokradnúť


pokradnúť dk čo ukradnúť niečo (všetko al. viacero vecí): nyeyaky lotr pokradel penize spolususedu wassimu (P. BYSTRICA 1566); Barbierka husy gey pokradla (P. ĽUPČA 1582); juhaszy mnoho wolow boly pokradly predessleho letha, kdie gedneho, kdie dwuh, kdie trych (B. ŠTIAVNICA 1613); truhlu wilamal a ssaty pokradol a je on zeman (TURIEC 1619); Johannes Reviczkj wčeli pana Rewiczki Andrássa wibral a mad pokradol (VELIČNÁ 1724); Jano Tyalafus predoznamene weczy, totiž retaz, sworen a try lyeucze z wozu we dwore Geho Milosty pana instansa pokradol (ĽUBORČA 1731); nescyzoložjss, nezabigess, nepokrádness (KB 1757); toto ge ten zlodeg, čo penyze pokradol (S. ĽUPČA 1784); pokrádať frekv: potom gey na očy držal husy, kury, kapuny, motiku a obrusy, kterež bi ona lidem pokradala swymi diewkami (P. ĽUPČA 1582)

pokradnúť pokradnúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu