Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

pokosiť dok.

1. kosením poodtínať: p. trávu

2. kosením zbaviť porastu: p. lúku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pokosiť ‑í ‑ia dok.

pokosiť -sí -sia pokos! -sil -siac -sený -senie dok.

kosiť -sí -sia kos! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (čo; čím; ø) ▶ oddeľovať nadzemné časti trávy, obilia a krmovín pomocou kosy1, kosačky al. iných mechanizmov, žať: ručne k.; k. trávu kosačkou; kombajny kosia jačmeň; k. ďatelinu pre zajace; málokto vie k. klasickou kosou; neos. kedy sa začne k.?ako sa kosí proti smeru hodinových ručičiek (o zaužívanom poradí, napr. pri rozdávaní kariet)
2. (čo (čím)) ▶ zbavovať niečo porastu, vykášať: k. lúku, záhradu; k. trávnik záhradnou kosačkou; pravidelne k. trávnaté plochy na sídlisku
3. expr. (koho, čo; ø) ▶ hromadne, vo väčšom množstve spôsobovať smrť, pripravovať o život, zabíjať: epidémie v hrozivom počte kosili obyvateľstvo; droga kosí mladých ľudí; guľometná paľba kosila nepriateľa
4. expr. (koho) ▶ spôsobovať vo veľkej miere dočasné vyradenie z aktívnej činnosti: aj hokejistov kosia choroby a zranenia; Chrípka či angína kosila nemilosrdne, takže sme boli vo vcelku komornej zostave. [InZ 2001]
fraz. smrť/zubatá kosila ľudia umierali vo veľkom množstve ◘ parem. jún lúky kosí, Medard vodu nosí
opak. kosievať -va -vajú -val; dok. skosiť, k 1, 2 ipokosiť

pokosiť kosou oddeliť rastliny od koreňa; takto zbaviť niečo porastu • skosiť: pokosiť, skosiť lúkuvykosiťpovykášať (celkom a obyč. na menšej ploche): vykosiť ďatelinu pri plotezožaťpožať (najmä obilniny) • vyžaťpovyžínať (obyč. na menšej ploche) • obkosiťobžať (pokosiť dookola) • poskášať (postupne)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kosiť, -í, -ia nedok. (čo i bezpredm.) žať kosou: k. trávu, obilie, k. lúku, k. ručne, strojom; pren. smrť, choroba kosí o hromadnom umieraní ľudí; guľky kosia hromadne usmrcujú;

dok. pokosiť, skosiť


pokosiť, -í, -ia dok. (čo i bezpredm.) skosiť, zožať, požať (väčšie množstvo niečoho al. všetko, čo bolo treba): p. obilie, trávu, ďatelinu; p. lúku, pole, hektár pšenice; Musí dať pokosiť, pohrabať, hoci aj cudzím ľuďom, aby mal na zimu čím kŕmiť statok. (Švant.); pren. Dajú si ľahko pokosiť nádeje (Kuk.) zničiť; Mnoho pokosili nemecké guľomety v tesných dolinách (Tat.) usmrtili.

pokosiť dok.
1. csl kosením postínať, skosiť, požať obilie, krmoviny ap.: Chlapi najprf šetko pokosiľi, ženi to zas pohrabau̯i (Zázrivá DK); Ovez ešťe ňebou̯ pokosení (Zuberec TRS); Rož dozrieva prvá, prvá sa aj pokosiu̯a a zviezu̯a do humna (Lutila KRE); Tráva, čo kosťi nakosili, uskla ešťe ťem ďem na edon bok tag, ako bola na riatkoch pokosená (Čelovce MK); Kím šetkú trávu pokoseľi boľi veru riadňe ustatí (Rajec. Lesná ŽIL); Najprv sa moselo (obilie) pokosit, ke_ca pokosilo šecko, tak sa išlo zvážat (Modranka TRN); Na jar śe pokośi, visuši a kladze śe do kopkoch (Sokoľ KOŠ)
2. csl kosením zbaviť porastu: Ke_ca pokosí jedna postať, iďe sa viazať (Lišov KRU); Ľebo ko_ca seno odviezlo a lúka zostala holá, to bolo z ďeľaka viďieťi, ako bola pokosená a pohrabaná (V. Lom MK); Celá tábla je pokosená (Betliar ROŽ); To už nám aj (lúku) pokosili aj pohrabali a us sme to enem odvézli (Mokrý Háj SKA); Ta s kosu bi trebalo (medzu) pokośic (Fintice PRE); pokošena luka (Smižany SNV)


pokosiť sa dok. expr. ostro sa pohádať, poškriepiť sa: Fčera večer sa booľi f krčme veľmi pokosiľi (Hor. Lehota DK); Oni sa ždi pokosili (Bošáca TRČ)

pokosiť dk čo skosiť (kosou): Ian Zomarowzky trawy na lukach pokosyl (TRENČÍN 1569); Patrowanye to zbožye bily pokosily (P. LEHOTA 1641); sygoth wssecku pokosilj (KLÁŠTOR p. Z. 1665); (pásli) na kosjenkach, kdj se luky pokosyly (ABRAMOVÁ 1669); luku roku predessleho nasilne pokosili (TURIEC 1767); cžyžmarka lanowisko pre trawu byla pokosila (s. l. 1773); ovsi pokosili zelenie (PRIBYLINA 1781 LP)

pokosiť pokosiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu