pokorenie -nia s.
pokorenie, -ia str.
1. potupa, poníženie, hanba: Bubon sťaby hlásal pokorenie a hanbu celého ich domu. (Podj.) (Žena) necítila ani hanby, ani nejakého pokorenia nad tým, že ju bozkával. (Chrob.)
2. zastar. porážka, premoženie (obyč. vo vojne, v bitke): Jeho vojská pomáhali vodcom odboja proti cisárskym, aby po pokorení Rakúska vidieť mohol biedne Uhorsko pred svojimi nohami. (Škult.)