pokora ž.
1. skromnosť, poníženosť: Trocha pokori bi jéj ňezaškoďilo, je hrube sebavedomá (Lapáš NIT)
2. strsl, čiast. zsl smútok za zosnulým, ktorý sa symbolizuje čiernym oblečením: Ešťe aňi rog ňeminú ot pohrebu, a uš pokoru odhoďila (Dol. Lehota DK); Mám pokoru za otcom (Bobrovec LM); Nosí pokoru (Blatnica MAR); Držíme pokoru za macerú (Prosné PB)
F. já mám pokoru za ňebohú potvorú (Papradno PB) - pejor. smútok za zlou manželkou
3. zried. vzdanie úcty Bohu modlením na kolenách počas púte: Ked voladze pri ceste okolo kríža bola modz ušmatlaná tráva a chodzili tade púte, uš sa vedzelo, ža tam pútnici mali pokoru, teda kolenački chodzili (Šípkové PIE)