pokora -y ž. duš. stav vyplývajúci z uvedomovania si vlastných nedostatkov, z rešpektu pred autoritou, poníženosť, op. pýcha: žiť v p-e; skloniť hlavu v hlbokej p-e
pokora -ry ž.
pokora 1. duševný stav vyplývajúci z uznania vlastných nedostatkov, prejav nadmernej zdvorilosti z pocitu vlastnej nedokonalosti • poníženosť (hlboká pokora): pozdraviť niekoho s pokorou, s poníženosťou; otrocká pokora, poníženosť pred nadriadenými
2. p. smútok
smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútok • zármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutok • clivota • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • žiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľu • ľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľom • svetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľ • bôľ • bolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmi • chmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čele • kniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkeho • poet.: stesk • trud (Rázus) • rmut (Figuli) • nár. pokora (Kukučín)
pokora, -y ž.
1. vedomie, uvedomenie si vlastnej slabosti, podriadenosti, vlastných nedostatkov a správanie sa podľa toho, poníženosť: nemá p. (Urb.); Naskočil na ňu (na tvár) výraz tichej pokory. (Kuk.) Pokora nie je našou cnosťou. (Smrek) Skláňaš hlavu v pokore. (Brez.)
● iron. hrbatá p. falošná, zakuklená pýcha;
2. nár. smútok: Ja mám pokoru za otcom. (Kuk.) Zložila pokoru za mužom. (Kuk.)
pokora ž. 1. skromnosť, poníženosť: Trocha pokori bi jéj ňezaškoďilo, je hrube sebavedomá (Lapáš NIT) 2. strsl, čiast. zsl smútok za zosnulým, ktorý sa symbolizuje čiernym oblečením: Ešťe aňi rog ňeminú ot pohrebu, a uš pokoru odhoďila (Dol. Lehota DK); Mám pokoru za otcom (Bobrovec LM); Nosí pokoru (Blatnica MAR); Držíme pokoru za macerú (Prosné PB) F. já mám pokoru za ňebohú potvorú (Papradno PB) - pejor. smútok za zlou manželkou 3. zried. vzdanie úcty Bohu modlením na kolenách počas púte: Ked voladze pri ceste okolo kríža bola modz ušmatlaná tráva a chodzili tade púte, uš sa vedzelo, ža tam pútnici mali pokoru, teda kolenački chodzili (Šípkové PIE)
pokora ž uvedomenie si a prejavenie vlastnej slabosti, podriadenosti, pokornosť, poníženosť: z welikow pokorow želeti ymame nad hrychy (BAg 1585); wyduce geho pokoru, prepačili mu pany geho wynu (S. ĽUPČA 1605); služte Panu v pokore, bázni a tichosti (CC 1655); s neghlbssy pokoru k noham Wassy Oswicenosty predstupit gsem se opowažil (H. SRNIE 1733); (apoštoli) techto dywokých lyďý zatwrdlost do pokory garma zapráhli (PP 1734) pokorili ich; humilatio: ponjžováni, potlačáni, pokora (KS 1763); Maria gest zrcadlo pokorj (Káz 18. st); pokritec larvu pokory ma (SS 18. st) robí sa pokorným L. (u)činiť p-u pred kým priznať, priznávať svoju vinu pred niekým: w tom gest sobe nemel za malu wecz Jan Ambruzowycz, než gest czynyl pokoru ponekolykrat w dome pana rychtara pred obczu; uczynyl gest pokoru Jan Ambruzowych pred uradem pocztywym a pred obczu za prycžynu tuto, že gest promluwyl zle a nepobožne recžy (TRSTÍN 1599)