pokonávka -y -vok ž.
1. pokonávanie: mať p-u s úradmi
2. dohoda o odstránení sporu: súdna p.
pokonávka -ky -vok ž.
dohoda 1. dorozumenie sa, dohovorenie sa obyč. ústnou formou • dohovor: uzavrieť dohodu, dohovor, riešiť spor dohodou, dohovorom • zmierenie (odstránenie rozporov, sporov): podať si ruky na zmierenie • kniž. zmier • konvencia (obyč. medzinárodná dohoda): Ženevská konvencia • pokonávka (dohoda o odstránení sporu): súdna pokonávka • konsenzus: dospieť ku konsenzu
2. p. zmluva
pokonávka 1. vybavovanie vecí, obyč. na úradoch • hovor.: pokonávačka • vybavovačka: pokonávky, pokonávačky, vybavovačky po úradoch • hovor. zried. vykonávka (Urbánek)
2. p. dohoda 1
pokonávka, -y, -vok ž.
1. dojednávanie, vyjednávanie, dohodnutie, dohoda: Zmäkli a pristali na pokonávku. (Ráz.) Cisár nechce pokonávku s Čechmi. (Zúb.); obecné p-y (Heč.); Nikdy som nemala rada pokonávky s úradmi. (Zel.);
práv. dohoda pred súdom o urovnaní spornej záležitosti: súdna p.;
2. nár. nahovárky: Ani pokonávku, ani opáčky, ani várky nevydržiavali. (Urbk.)
pokonávka ž. (pokonauka) 1. strsl, zsl súdne pojednávanie: Boľi na pokonauke v Martiňe (Bodorová MAR); Nižd nebula platná predešlá pokonáfka, Ondriž mosel súd nanovo zdvihnút (Dol. Súča TRČ); Uš trecí ráz neprišla na tú pokonáfku (Budmerice MOD) 2. ukončenie sporu dohodou: Richtár náz zavolal šeckích, čo máme v Lešťiňe roľe, na koňečnú pokonávku (V. Maňa VRB) 3. turč, miest. zsl dohoda medzi rodinami o svadbe spojená s pohostením, hostina pri príležitosti zásnub: Pokonáuka bola u mladej (Mošovce MAR); Precca ten Palo si tú Maru bere, u Kukučkóv mali pokonávku (V. Maňa VRB); Pokonávka, to jako ked uš išli ohláški písat, tak tam bóv starí svat a uš, teda, takú malú hostinu spravili (Ardanovce HLO)
pokonávka ž dohoda, dojednanie: stala sa pokonauka mezy Palom a Durom na tento spusob (OČOVÁ 1697); stala se tato pokonawka mezy podanjmj (TRAKOVICE 1721); pri teg pokonawcze, kteru uczjnil bol pan Balogh Istvan, wzdicski zetrwawali (HLOHOVEC 1743)