Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj priezviská

pokojný príd.

1. na ktorom nevidieť búrlivý al. výraznejší pohyb, nerozbúrený: p. hladina rieky

2. kt. má nerušený, plynulý priebeh, spokojný: p. život, p. vývin; p. večer tichý

3. neprejavujúci vzrušenie al. nepodliehajúci vzrušeniu, vyrovnaný, spokojný: p. človek; hovoriť p-m hlasom

4. kt. nemá výbojné, útočné zámery, mierny, mierumilovný: p-é obyvateľstvo;

pokojne prísl.: rieka tiekla p.; p. ležať; p. reagovať;

pokojnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pokojný; pokojne prísl.; pokojnosť ‑i ž.

pokojný -ná -né 2. st. -nejší príd.

-ný/1305277±925 1.67: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 237481→237041
+309
−283
roč/12936 schop/9960 spokoj/8096 hlav/6317 šťast/5960 ochot/5579 zodpoved/3340 skúse/2834 úspeš/2628 povin/2404 ver/2254 sil/2109 obyčaj/2098 slobod/2066 samot/1969 súčas/1894 vďač/1886 policaj/1870 hlad/1817 pl/1766 pek/1765 smut/1627 nadše/1627 pokoj/1554 prítom/1549 vlast/1485 skutoč/1452 moc/1445 význam/1441 nešťast/1391 šikov/1354 úprim/1253 (2401/139315)

-ný/1305277±925 2.22: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 653703→653818
+508
−504
vlast/12251 pl/8692 sil/7507 podob/7378 voľ/6431 hlav/6219 medzinárod/5826 spoloč/5761 pracov/5515 základ/5264 národ/5174 pek/5145 osob/5112 samot/4777 skutoč/4549 život/4535 vnútor/4446 súčas/4417 posled/4157 pôvod/4129 jas/3913 roč/3888 vhod/3822 význam/3759 potreb/3757 dneš/3755 výraz/3632 pres/3614 ústav/3509 finanč/3468 zdravot/3421 červe/3266 mož/3237 rodin/3040 príjem/2952 trest/2913 duchov/2895 cestov/2872 dol/2837±325 nádher/2747 več/2719 prirodze/2665 priemer/2660 úspeš/2614 koneč/2540→2541
+0
−1
staveb/2490 výbor/2484 zele/2420 bež/2387 samostat/2338 dostatoč/2330 kvalit/2304 verej/2270 okres/2237 osobit/2233 tradič/2168 všeobec/2164 víťaz/2131 vianoč/2127 hudob/2105 súkrom/2104 nebezpeč/2102 jem/2059 nepríjem/2055 obchod/2046 moder/2046 let/2037 pev/2026 nároč/1997 stude/1990 noč/1988 úžas/1903 zásad/1895 percent/1887 obyčaj/1878 pokoj/1840 schop/1837 znač/1829 dreve/1802±30 odbor/1782 odliš/1737 výnimoč/1730 každoden/1705 chlad/1699 opač/1692 informač/1685 úpl/1683 prítom/1664 šťast/1648 mesač/1610 voleb/1598 čud/1596 hor/1468→1584
+110
−107
prísluš/1576 povin/1573 slávnost/1553 zim/1528 straš/1518 študij/1509 jedineč/1494 zahranič/1469 den/1458±41 jednot/1435 nevyhnut/1428 vzájom/1424 závereč/1421 úvod/1406 krv/1398 smut/1377 slneč/1355 komplex/1340 jednoznač/1319 pravidel/1310 doprav/1303 mobil/1299 kamen/1290 hroz/1290 sluš/1277 vod/1259 podstat/1257 striebor/1221 (3312/322028)

/3407478±3935 1.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 590600→588606
+1175
−929
starý/16007 mladý/15550 istý/14887 ročný/12936 bývalý/12733 dobrý/11788 svätý/11293→11470
+15
−37
slovenský/11111 schopný/9960 veľký/9267±490 malý/8843 spokojný/8096 nový/6767 hlavný/6317 šťastný/5960 celý/5790 ochotný/5579 milý/5542 americký/5364 vysoký/4625 český/4262 chorý/3503 ruský/3489 nemecký/3416 zodpovedný/3340 skúsený/2834 zvedavý/2756 zlý/2656 úspešný/2628 povinný/2404 hrdý/2385 bohatý/2324 verný/2254 živý/2224 zdravý/2219 britský/2145 silný/2109 obyčajný/2098 slobodný/2066 samotný/1969 ženatý/1951 súčasný/1894 vďačný/1886 policajný/1870 hladný/1817 plný/1766 pekný/1765 drahý/1716 pravý/1691 skvelý/1674 nezávislý/1648 smutný/1627 nadšený/1627 pokojný/1554 (6910/322447)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezstarostný ktorý je bez starosti • ľahkýpohodlnýšťastný: bezstarostný, ľahký, pohodlný život; šťastné detstvopokojnýbezpečný: pokojný, bezpečný spánoktrocha pejor. panský (finančne zabezpečený; o živote) • kniž. fidélny


harmonický ktorý sa vyznačuje súladom, súhrou, vyváženosťou (op. disharmonický): harmonické vzťahyidylickýpokojný: harmonický, idylický, pokojný životusporiadaný: usporiadaná rodinavyrovnaný: vyrovnaná osobnosťvyváženýsúmerný: vyvážený, súmerný celoksúladnýzladenýsplývavýladný: súladné, zladené, splývavé farby; ladné pohyby, tvaryhud.: súzvučnýkonsonančnýkonsonantný (op. nesúzvučný, disonantný) • ľubozvučnýspevný (o zvuku): súzvučné tóny; ľubozvučná, spevná melódia


chladnokrvný 1. ktorý triezvo uvažuje, ktorý sa pridŕža rozumu; ktorý neprejavuje navonok citové rozpoloženie, vzrušenie, pohnútky (o človeku); svedčiaci o tom • chladný: chladnokrvná, chladná vypočítavosť; chladnokrvný, chladný úsudok, rozumtriezvyrozvážny (presný, objektívny a opatrný): triezvy, rozvážny politik; triezva, rozvážna úvahapokojnývyrovnanýstoický (ktorý sa dokonale ovláda, ktorého nič nevyvedie z miery): chladnokrvné, pokojné prizeranie sa na pouličnú hádku; jeho vyrovnaná povaha naháňala až strach; pozerala naňho so stoickým pokojomnevýbušnýzdržanlivý: nevýbušný, zdržanlivý prejav

2. p. bezcitný, surový 2


chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


idylický 1. majúci charakter idyly, harmónie, pokoja • pokojnýharmonický (op. rušný, búrlivý, neharmonický): idylický, pokojný, harmonický život na vidiekutichýmierny: tichý, mierny večer; tiché, mierne spolužitiepoetickýčarovnýrozprávkový (plný poézie, krásy, dobra a pod.): poetická, čarovná, rozprávková dovolenkapren.: selankovýselankovitý: selanková, selankovitá atmosféra

2. obyč. o umeleckých útvaroch čerpajúcich námet z pastierskeho života al. života na vidieku, v prírode • selankovýselankovitý: idylické, selankové, selankovité obrazy filmubukolickýpastierskypastorálny: bukolická, pastierska poézia


krotký 1. ktorý sa nebojí človeka (o zvieratách; op. plachý, divý): krotké labute, holubyprítulný (ktorý sa k človeku túli): prítulná mačkaskrotenýdomestikovaný (ktorého človek zbavil divosti): skrotené šelmy, domestikované zvieratá

2. vyznačujúci sa miernosťou, nevýbojnosťou v povahe, v správaní (o človeku a jeho prejavoch) • miernypokojný: poznali ju ako krotkú, miernu, pokojnú osobu; dívala sa naňho krotkým, miernym, pokojným pohľadomnevýbojnýtichý: nevýbojný charakter; dieťa ležalo schúlené, krotké, tichépren. ovčí


ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pokojný príd.

1. ktorý nie je v prudkom pohybe, nie búrlivý, nie rozbúrený: p-á hladina (vody); p-é more, p-á rieka;

2. oplývajúci tichom, plný ticha, nehlučný, tichý: p. kraj (Vaj.); p. večer; prišlo pokojné leto (Pláv.);

3. ničím nerušený, majúci normálny priebeh, tichý: p. život; p. spánok; nemať p-ého dňa, p-ej noci; p-á práca; p-é časy; p. vývin; dlhé, p-é vladárenie (Stod.);

4. (o človeku a jeho charakterových črtách) prejavujúci duševnú spokojnosť, vyrovnanosť, vyrovnaný, nevzrušený, triezvy: remeselník, pokojný, tichej povahy (Stod.); strážnik jediný je pokojný a chladný (Kuk.); Buď pokojná, vrátim sa ešte pred polnocou. (Urbk.); povedať p-ým hlasom; p-á tvár; p-é oči; p-á myseľ; p-é svedomie; pren. p-á myšlienka (Vám.);

5. pokojamilovný, mierumilovný: p-é obyvateľstvo; p. národ (Tim.)

kniž. p-ou cestou pokojne, bez násilných zásahov; bez vojny;

pokojne prísl.

1. bez prudkého pohybu, nie búrlivo: Dunaj plynie ticho, pokojne. (Kal.)

2. ticho, nerušene; nehlučne: p. žiť, pracovať, spať; p. sedieť; srdce bije p.; Chorý oddychuje pokojne. (Kuk.) Obloky boli natreté na sivo a za nimi pokojne svietila izba. (Fig.) Brezno si leží pokojne na tichom Hrone. (Ráz.) (Stromy) stáli pokojne. (Gab.)

3. nerušene, bez vzrušenia: spýtať sa, odvetiť p.; p. hľadieť, p. počúvať; Hlas sa mu už nechvel. Znel tíško a pokojne. (Hor.);

pokojnosť, -ti ž.

pokojný príd.
1. mierny, spokojný, vyrovnaný: Ňebudzece pokojni, ľebo vaz budze daco terhac (Sobrance)
2. ktorý má nerušený, plynulý priebeh, spokojný: Pokojnuo spočinutia ňímau̯ (V. Lom MK); pokojní večer (V. Bielice TOP); pokojne prísl. k 1, 2: Ja̋ bars pokojňe spím (Čierna Lehota ROŽ); Ja̋ si tu pokojne sedžím a robota me šeká (Kameňany REV)

pokojne p. pokojný


pokojný príd
1. plný ticha, nehlučný, tichý: conclave: zawrené pokogné mjsto, wnjtrný pokogik (WU 1750); powstávám gá gedenkráte pri pokogné nocy a beru sebu kuz chleba (VP 1764); gestli do wreleho olega wino prilegeš, gak ge z wodu, bude škwrčat, gestli bude pokogne, neni v ňom wodi (PR 18. st)
2. ničím nerušený, majúci normálny priebeh: tohoze Kasspara Kozu y manzelku geho y potomky geho buducze v pokoynem panstwy a uzywany toho domu na weky wekow zustawil a zusta wuge tenze Sstefan Ssroth (P. ĽUPČA 1565); dworanie tak mieti chczegy, yako nekdi prwei bilo za cžasuov pokoineissich (SKLABIŇA 1606); zapsala sa kupa tehoto Mathega Barthanusa temuto Ondregowj Barthanusowy y pastorkom geho, ze tentoze Ondreg y pastorcy geho magj pokognim spuosobom tentoze vrek predany vzjwatj (SLIAČE 1612) nerušene; porucyl telo swe hrissne do zeme prachu ku pokognemu odpocynuty az do dne sudneho (KRUPINA 1639); (Bože) degž nám pokogné vsnuťi (CC 1655); Bože, deg nam rok hogny ay pokogny (AgS 1708); maczochu nassu w slobodnom a pokognom užitku zanechawame (FOLKUŠOVÁ 1731); abychom pod gegi (vrchnostenskou) milostiwau ochranau pokogný žiwot wedli (BRATISLAVA 1793)
3. práv (o osobe) proti ktorému nik neuplatňuje vlastnícke požiadavky: tohože Kasspara Kozu y manzelku magyer a humno a k tomu roly za humnem porucžam Mikulassowi, synowi memu, aby ho w tom žadny nepohiboval, než aby on w tom ode wssech ginych pokogny zustal (ŽILINA 1580); (otec) testament pri smrtj včzinil, aby syn nebosstika na weky bol ze wssym statkem, czo gim od otcze bolo dano, pokogny (B. ŠTIAVNICA 1586); na tom (vyplatení z dedičstva) Jurcžo Ssteffko prestal a bratra sweho Jakuba mladssiho w tom we wsseczkom na wieky y z geho potomky pokogneho a swobodneho vcžinil (P. ĽUPČA 1587); timto nassim psanim a zapysem pokognim wyznawame, (že) Lawrincz Ssramko prodal Girikowj Cholwadowj cztwrt (domu) za ssemdesat zlatich (SLIAČE 1597) bez uplatňovania vlastníckych nárokov
4. (o človeku) prejavujúci duševnú vyrovnanosť, spokojný, triezvy: (kresťania) aby byli tyssy, wierny, poslussny a pokogný (BK 1581); abych s tym pokognessym srdczem s tohoto sweta skrz čzasnu smrt zgity mohla (BRATISLAVA 1666); pacificus: pokógny, spokógny, tichy (KS 1763); spánj a pokogná mysl gest welmi těhotným potřebná (ZK 1778)
5. týkajúci sa mieru, mierový: ty priwilegia, ktere mame, tehdy platily, kdy zeme pokogna byla (STRÁŽNICA 1529) keď bol mier; pacificatio: gednáni pokogné KS 1763 o mier; kral, kterj lid we wogenskeg, tak take y w pokogneg okolostogjčnosty rjďiťi ňeumj (PT 1796)
L. pakli bude ten, czoz pokog lamal, gaty v tem skutku, poprawi na niem po pokognem prawie (ŽILINA 1473) ktoré zaručuje bezpečnosť na cestách; legati pacificatum veniunt: poslowé pokogny gidú (KS 1763) vyslanci mieru; subst p. m kto je mierny, nevýbušný: tesska wec gest pokognemu z gazyčnicu žiti; blahoslaweňi pokogňi, tichí, sprawedliwí (GV 1755); mlčliwy a pokogni od nezpokognjch w nenáwisti bjwagi (VP 1764); -e, -o prísl k 1: kteri by z mistruw byl pod trunkem, ma pokogne sedeti a nic nemluwiti (CA 1675); k 2: (manželia aby) geden druhemu pryčziny k hnewu nedawali, ale sslechetne, pokogne a swatie žiwi bily (BAg 1585); wzdicky sme swobodne a pokogne w Brložneg hore prutye rubaly, ano y polowaly (P. LEHOTA 1625); pregem W. W. Turice sczaslywe doczekawatj y pokogne strawitj (T. ONDREJ 1643); abi ditki geg po smrti geg pokogne a sworne žili (ŽIAR n. H. 1715); tak pokogne odegdi, ani sa sem newracz wicz (ET 18. st); k 3: slussne a poradnie nassli sme, aby Mathey, Michal, Lewrincz Benieczowe pri prwssem pokogj yako y prwey sedelj, žeby y na potomny czas pokoyne sedelj (SLIAČE 1578); aby k teyto kupe žadny z potomkow Bena Tomale nemel zadney czesty ani prawa, než Beno z swogimi potomky pokognie a swobodne by wžiwal (P. ĽUPČA 1587); aby Matteg to komornictwo darowane pokogne vziwal z swimi potomky bez wsseckeho hadrungu; Jano Kowacž pustil sedlisko bratu Martinkowy slobodne, pokogne, bez odbitku (SLIAČE 1623; 1632); manželke poručam dwe winice, aby pokut ziwa bude, bespečne a pokogne užiwala (KRUPINA 1685); k 4: dne 5. mesyce mage senator pokogne s tohoto sweta vmrel (RUŽOMBEROK 1600); nebosstyk deutro gmenowany pryssel ta z bratem swym pokogne, nemagycz any palyczky w ruku; pokogne wyno pyli, nykomu neublizugycz (s. l. 1654); Spasiteli, deg my pokogne bez welikeho suženy s tohoto vdoly placliweho wykročity (AgS 1708); qviete: spokógňe, pokógňe (KS 1763); -osť ž pokoj, vyrovnanosť, rozvaha: Augustus schwalowal se od mudrostj, tichostj, wlidnostj, pokognostj (CS 18. st)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko POKOJNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 45×, celkový počet lokalít: 20, v lokalitách:
ŠENKVICE, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 8×;
ČASTÁ, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 4×;
DEVÍNSKA NOVÁ VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
MODRA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 3×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 3×;
DUBOVÁ, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 2×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 2×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
IVANKA PRI DUNAJI, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 1×;
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 1×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
PRIEVIDZA I-STARÉ MESTO (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
SENEC, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 1×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako mňa, som pokojný comme moi, je suis tranquille
ale zdal sa pokojný mais il paraissait calme
jeho tvár bola pokojná sa figure était calme
more pokojné ako jazero la mer calme comme un lac
pokojné a rozumné šťastie paisible et raisonnable bonheur
pokojný, šéf ; no kde tranquille, patron ; mais
rozumnú a pokojnú ženu femme raisonnable et calme
sudca môže byť pokojný le juge peut être tranquille
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu