poklonkovať, poklonkovať sa nedok. pejor. servilne sa správať, pochlebovať, lichotiť: vie (sa) p.; p. (sa) nadriadenému
poklonkovať, poklonkovať sa -kuje (sa) -kujú (sa) -kuj (sa)! -koval (sa) -kujúc (sa) -kujúci (sa) -kovanie (sa) nedok.
líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemu • lichotiť • robiť poklony • hovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimenty • hovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darček • predchádzať si • nadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemu • podlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovi • hovor. kurizovať • expr.: okiadzať • obkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa • nár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovi • pejor.: pochlebovať • podkladať sa • poklonkovať (sa) • službičkovať • prisluhovať • fraz. natierať/mazať niekomu med okolo úst • fraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadeným • zried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak) • nár. expr.: fatinkovať sa • fatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťu • pejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)
podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovať • podkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovi • líškať sa • zaliečať sa • lichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohovára • expr. zried. pochlebkovať • fraz. expr. lízať päty • pejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehať • predchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudí • hovor. pejor. krútichvostikovať • hovor. iron. komprdovať • hovor. expr. šmajchlovať sa • vulg. pchať sa do zadku/do riti
poklonkovať (sa) p. podlizovať sa
poklonkovať (sa), -uje, -ujú nedok.
1. (komu i bezpredm.) robiť poklony, úctivo sa kláňať, úklonom pozdravovať: Masný sa triasol a poklonkoval pri telefóne. (Jes.) Vo dverách sa poklonkoval Manilovi. (Jes-á)
2. pejor. (komu, čomu, pred kým, pred čím) prehnane lichotiť, pochlebovať, zaliečať sa, líškať sa: Príde aj Magát, úslužné konanie, samé poklonkovanie. (Jil.) O mňa nestojí, ale ide sa poklonkovať panej. (Tim.) Každému som poklonkoval a myslel som si, že je to moja povinnosť: krčiť chrbát. (Tat.)
poklonkovať sa nedok. strsl, zsl správať sa servilne, lichotiť, pochlebovať: Ňedbau̯ bi, kebi som sa mu poklonkuvau̯ (Košťany n. Tur. MAR); Poklonkuvat sa, to vie (Lukáčovce HLO)