poklesok -sku m. (menšie) previnenie: morálny, spoločenský p.
poklesok -sku pl. N -sky m.
poklesok p. priestupok, vina
priestupok menšie porušenie istých noriem al. zásad • prehrešok • prehrešenie • poklesok: spoločenský, morálny priestupok, poklesok; spoločenské, morálne prehrešenie • zastar. prestúpenie • previnenie (vina vôbec): dopustiť sa previnenia • delikt (trestný čin): majetkový delikt • vina: priznať vinu • kniž. prečin: potrestať niekoho za prečin
vina porušenie istých noriem, zásad, predpisov, pravidiel: ťažká vina, odpustiť niekomu vinu • previnenie: dopustiť sa previnenia • prehrešenie • prehrešok: prehrešok proti spoločenskému správaniu • priestupok (menšie previnenie): dopravný priestupok • poklesok: morálny poklesok • hriech: pykať za hriechy • delikt: majetkový delikt • kniž. prečin: spáchať prečin
poklesok, -sku m. mravne chybný, nesprávny čin, mravné previnenie: dopustiť sa p-u; Uznaj svoje poklesky a tisícoraké slabosti. (Vaj.) Má chyby, i poklesky, i hriechy, ak tak chceš. (Kuk.);
pren. chyba, omyl, nedopatrenie: jazykové poklesky (Vaj.); V čom sú poklesky pravičiarov? (Jes-á)
poklesok [-le-, -li-; -ek] m, pokleska [-li-] ž priestupok proti platnej spoločenskej al. právnej norme: nětco málo o knězských pokliskách se dowtjpugjce, to hned gim zle wykládati obyčeg magj (FP 1744); pobožny člowek ma prowinnenj neb poklisky z unahlenj (UD 1775); žadagjce za odpusstenj wssech mogjch pokljzek a prowinenj (LIPTOV 1776); kdo muže bez poklesku bity?; (Telemach) sam sebe obwinowal, z poklezkuw swjch uplne napraweňj za cjl sobe predložil (PT 1796); pokliska, ktera zasluhuge posstrafanj (CS 18. st)
pokliska, poklisok p. poklesok