pokladník -a mn. -ci m. kto je oprávnený, poverený manipulovať s peniazmi: p. v sporiteľni; p. organizácie;
pokladníčka -y -čok ž.;
pokladnícky príd.;
pokladníctvo -a s. funkcia pokladníka
pokladník -ka pl. N -íci G -kov m.
pokladník, -a, mn. č. -ci m. osoba (úradník, pracovník) poverená spravovať peniaze al. majetok pokladnice: zastar. obecný, mestský p.; p. JRD; železničný p. (Tim.);
pokladníčka, -y, -čok ž.: p. v kine, v divadle, v obchode ap.;
pokladníctvo, -a str. funkcia pokladníka
pokladník m. strsl, zsl kto je oprávnený, poverený manipulovať s peniazmi: Sused je pokladňík (Hor. Lehota DK); Iďen do poklaňňe pre plat, poklaňňíg ma zavolau̯ (Návojovce TOP); Já som ból poklanníkom ale desad rokou (Lančár PIE); obecní pokladňík (Bobrovec LM); pokladníčka ž.: Pokladňíčka už oďišla (Hor. Lehota DK); Poklaňňíčka seďí pri poklaňňi (Návojovce TOP)
pokladník m kto je poverený spravovať majetok nej. inštitúcie al. financie: prigal sem ga, farar lopassowsky, od pokladnika fl 7 (LOPAŠOV 1700); thesaurarius: pokladnjk, poklad držjcy: aeruscator: pokladnjk, ktery odewssad penjze zbjrá a penjze lapá; qvaestor: pokladnjk králowského dúchodu; qvaestor urbanus: mestsky pokladnjk (KS 1763); -ícky príd: quaestorius: pokladnjcky, k pokladnjku náležitý, úrad pokladnjcky (KS 1763); -íctvo [-í] s zamestnanie pokladníka: aerruscatio: pokladnictwj (KS 1763)