poklad -u m.
1. ochraňované, ukrývané cennosti (drahé kovy, drahokamy, klenoty): korunovačný p.; vykopať p. vzácnych mincí
2. niečo vzácne, milé: kultúrne p-y; reč je náš národný p.;
pren. expr. ty môj p.!
poklad -du pl. N -dy m.
poklad 1. p. šperk 2. p. vzácnosť
šperk ozdobný predmet zhotovený z drahých kovov al. kameňov: diamantový šperk; žena ovešaná šperkmi • skvost: starožitné skvosty • klenot: rodinné klenoty • drahokam (cenný minerál) • hovor. zlato: žena ovešaná zlatom • poklad (ukrývané šperky): korunovačný poklad
vzácnosť nevšedná, obyč. cenná vec: prsteň pokladali za rodinnú vzácnosť • cennosť • drahocennosť: historické cennosti; vlastniť drahocennosti • zastaráv. vzácnota (Mňačko) • poklad: kultúrne poklady • kniž. skvost: staroveký skvost • kniž. klenot: hudobný klenot
poklad, -u m.
1. predmety z drahého kovu a z drahých kameňov, drahocenné predmety, klenoty: kráľovský p.; korunovačný p. korunovačné klenoty; pri tróne ligotavá truhla s pokladmi (Král.); A že sú v nej (v jaskyni) ešte i dnes zakopané veľké poklady. (Hruš.); v povestiach, v rozprávkach: zakliaty p. (zakliate p-y); Jánošíkov p. (Jánošíkove p-y); pren.: Hovorili, že tu ležia zakopané poklady; železo, uhlie, soľ, zlato, meď (Jes.) cenné suroviny al. produkty; Odložila si svoj poklad (pár groší) na horšie časy. (Fr. Kráľ); ekon. štátny p., zlatý p. zásoba drahého kovu v štátnej banke;
2. expr. niečo niekomu veľmi cenné, drahé, vzácne, vzácnosť, cennosť: umelecké, kultúrne p-y; hlboké p-y duševné (Vlč.); A táto spokojnosť sama v sebe je nesmiernym pokladom. (Kuk.); hodnoty vedy, poklady ľudského génia (Vám.); Materinská moja reč, poklad môj jediny! (Horal) Bude to poklad (zbierka), akého veľnárody nemajú. (Taj.) Zdravie — najväčší (najdrahší) poklad. (prísl.);
pren. expr. o milých, drahých, vzácnych osobách: Jemu chcela dať svoj poklad, dcéru. (Tim.)
3. kniž. slovný p. slovná zásoba, slovné bohatstvo: slovný p. slovenčiny (Tat.)
poklad m. 1. chránené, ukrývané cennosti (drahé kovy, drahokamy, klenoty ap.): Tu povedávaľi, že na Rovnej hore ňehau̯ Jánošík poku̯at (Zázrivá DK); Hledali zakopania pokladi (Roštár ROŽ); Dziefčinka ím potom ukázau̯a šecki poku̯adi zbojnícké (Brodské SKA) F. ani zlatí poklad bi mu nestačev! (Lukáčovce HLO) - je veľmi náročný 2. kto al. čo je niekomu vzácne, drahé, milé: To je poklat takia dite (Koceľovce ROŽ)
poklad m 1. predmety z drahého kovu, peniaze, drahocennosti, uložené na chránenom mieste: negma nagiti, kdez czlowiek swe zbozy nebo poklady polozi (ŽK 1473); stribrni poklad ditkam rozdelily (P. PODHRADIE 1722); (veštica) ludom stranj penezj aneb pokladow oznamowala (D. KUBÍN 1726); neskládágte sebe pokladi w zemi (KB 1756); gaza: poklad, bohátstwj (KS 1763); Jánošík, kde tví pokladové? (ASL 1781); masar mal sen, ze w geho masstalj gest poklat (PUKANEC 1788); x. pren sausedskeg kraginy neydrachssý poklad na samém hedbawe záleži (SN 1772) bohatstvo L. qvaestorium: wogansky poklad; aerarium sanctius: kostelny poklad (KS 1763); tyran žadal, abj gemu poklad cyrkewny odowzdan bjl (CS 18. st) F. penyezy nemam (na zaplatenie robotníkom vo vinohrade), neb nebohy pan welmy (s) lachkim pokladem ma nechal (MODRA 1680) zanechal mi málo peňazí; kdo pomaly werne zbjra, welky poklad nadobywa (Se 18. st) nadobúda veľký majetok 2. obyč. pl zlatá al. strieborná ruda: gakowe poklady Pan Buh vkazal w sedličnich horach, takže (jeden Nemec) tam zustawagicy zbohatnul s toho, že rudu tam bere a do Sciawnice wozi (TRENČÍN 1706); (haviari pracujú) ku dosaženj banských pokladu (LZ 1775) 3. kto al. čo je niekomu veľmi cenné, drahé, vzácne: (Adam a Eva) zbaweny su wsseczkych darow boskych a pokladov nebeskych (BAg 1585); o, predrahý náss Gežyssi, o, poklade nad pokladi (CC 1655); dobré swedomj gest poklad drahy (SiN 1678); tis mug poklad, me spaseni (KK 1709); kdo ma dobru ženu, ma poklad weliki w dome y ňesmirnu cenu (GV 1755); bratrstwo učenj krestianskeho (pápež) Paulus V. potwrdil a z mnohými duchownjma pokladmi aneb odpustkami obdaril (UKK 1768); ach, sloboda moja, drahý poklad (AD 18. st); commune bonum est vir bonus: muž dobrý gest obecnj poklad (PD 18. st); -ný príd k 1: thesaurarius: pokladny, k pokladu náležity (KS 1763) L. p. dom, p-á komora, skriňa, p-é miesto pokladnica: Balthazar (dal) z pokladnjho domu swého wynestj kostelnj nádoby (MP 1718); vasarium: strjbrneho statku pokladné mjsto; exhaurire aenarium: wyprázdniti dúm, komoru pokladnú; gazophylacium: pokladny dúm, komora, pokladnica (KS 1763); zboží do pokladních podzemních škríň bíva vrhnuté (BR 1785); penjze pokladne magj bity dwa vherske penjze (CA 1656) poplatok do cechovej pokladnice; k 2: L. thesaurus rerum omnium memoria est: dobra pamat wsseckych wec pokladná truhla gest (KS 1763) o vysokej hodnote dobrej pamäti
pokladný p. poklad