pokarhať dok. prísne napomenúť: učiteľ p-l žiaka; verejné p-nie
pokarhať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -haný -hanie dok.
karhať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok. (koho (za čo); ø) ▶ dôrazne, s výčitkou napomínať niekoho za zlé, nesprávne konanie; syn. hrešiť, vyčítať: prísne, otcovsky k. syna; k. deti za neposlušnosť; k. pracovníka za nedostatky; že sa nehanbíš! - karhala ho matka; Starec sa nikdy nezasmeje, nikdy nežartuje, keď otvorí ústa, tak len preto, aby karhal a napomínal. [V. Mináč] ▷ opak. karhávať -va -vajú -val; dok. ↗ pokarhať
pokarhať porov. karhať
potrestať uložiť trest niekomu, postihnúť trestom niekoho • kniž. strestať: prísne potrestať, strestať výtržníkov • vytrestať (dôsledne, zaslúžene): vytrestali ho vylúčením z kolektívu • pokutovať (potrestať peňažitou pokutou): pokutovať dopravné priestupky • pokarhať • skarhať • expr. skárať (previnenie potrestať prísnym napomenutím): pokarhať žiaka za neskorý príchod do školy • admin. penalizovať (nedok.) (trestať peňažitou pokutou za nedodržanie zmluvy)
vyhrešiť hrešením varovať, napomenúť (za niečo zlé, neželateľné, nenáležité a pod.) • pokarhať: vyhrešiť, pokarhať žiaka pred celou triedou • zried. vykarhať: vykarhať dieťa • expr.: vykrstiť • vyctiť • vycúdiť • vyčepčiť: vykrstili ma, vyctili ma ako malého chlapca • zried. vyčiniť: poriadne mu vyčinila za neposlušnosť • hovor. expr.: znosiť • zvoziť • skresať • skosiť • zmydliť (bezohľadne): znosiť, zvoziť niekoho pod čiernu zem • expr. vykliať: otec ma vyklial • skritizovať • pren. expr. sfúknuť (vyhrešiť poukázaním na chyby, nedostatky): skritizoval ho za jeho postoj • subšt.: zrajtovať • spucovať (bezohľadne, ostro) • expr. vyhanbiť (hrešením zahanbiť) • hovor.: vyzvŕtať • vyštrôfať: mať ju poriadne vyzvŕtala, vyštrôfala za neskorý návrat • vyvadiť sa (s niekým) • vynadať (niekomu) • fraz.: vyčítať kapitolu (zahrnúť výčitkami, hrešením): veď ja mu vyčítam kapitolu, keď sa vráti domov • nár. vyharušiť (Stodola)
karhať, -á, -ajú nedok. (koho za čo i bezpredm.) prísne napomínať, hrešiť za zlé konanie: k. dieťa; k. žiaka za lenivosť; Poučuje, karhá a preto nepáči sa mnohým. (Taj.);
opak. karhávať, -a, -ajú;
dok. pokarhať
pokarhať, -á, -ajú dok. (koho) prísne napomenúť, vyhrešiť za nejaký priestupok, za nesprávne konanie ap.: verejne p. niekoho; Vrábelčíčka pokarhala, znosila by ho prísne. (Tim.) Bola pripravená i pokarhať ho za to. (Kuk.) Elenku ostrejšie musím pre niečo pokarhať. (Šolt.); pren. Boh vás pokarhaj! — vykríkla (Ondr.) potrestaj!
|| pokarhať sa v duchu si niečo vyčítať: Pokarhala sa, že nebola dosť odmeraná. (Jes.)
pokarhať dok. napomenúť, vyhrešiť: V škoľe ňeposlúchau̯, tag ho miseľi aj pokarhaťi (Kokava n. Rim. RS); Vlasná mamka ho hned pokarhala za to jeho správanie (Lukáčovce HLO)
pokarhať dk koho potrestať niekoho: (cechovníci) maji moc a vládu jeho (neprihláseného cudzieho majstra) pokarhati (BÁNOVCE n. B. 1667); verbis aliqvem corrigere: slowem ňekoho posstrafati, pokarhati (KS 1763); Bůch pokárhal Kaina (PrW 1780); dowolte mi, aby gsem ditek leniwost posstraffal a pokarhal (SQ 1781); Martha bila pokarhana, pretoze slowa boziho pilna nebyla (Káz 18. st) F. mam pričinu twoge hrjechy s pérem pokarhati (AP 1771) napísať o nich odsudzujúco; -ávať ndk: objurgito: potrestáwám, posstrafugem, pokarháwám, lagem, wadjm se (KS 1763)