Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pokánie -ia s. odvrátenie sa od vlastných zlých skutkov a predsavzatie byť lepším; odčiňujúci skutok: dať sa na p.; uložiť niekomu p. za previnenie; náb. sviatosť p-ia ktorou sa v kat. cirkvi odpúšťajú hriechy

□ robiť p. kajať sa

pokánie -nia -ní s.

pokánie, -ia, 6. p. -í str.

1. prejavenie ľútosti nad previnením, nad zlým skutkom, kajanie sa; v náboženskom chápaní ľútosť nad hriechmi: činiť, robiť p.; dať sa na p.; verejné p.;

2. odčiňujúci skutok, trest za previnenie, za zlý skutok;

náb. pokuta, trest za hriechy: Zaslúžili by (ženini rodičia) toto pokánie. (Urb.) (Abbé) uložil jej zvyčajnú mieru pokánia. (Karv.)

pokánie s. strsl, zsl prejav ľútosti nad previnením a predsavzatie polepšiť sa; odčiňujúci skutok za spáchané zlo: Čuože s takieho pokáňa, ke_toľko zlieho svetu narobiu̯!? (Dol. Lehota DK); Moji milí, už je neskoro robiť pokánia (Bobrovec LM); Dal sa na pokáňié (Bošáca TRČ); On sa nedá nigdi na pokáňí (Lukáčovce HLO)
F. ňeskoro po smrci pokáňié robit (Bošáca TRČ) - o neskorej náprave chýb; otkladá ako čert s pokáňim (Benice MAR) - nemá chuť niečo urobiť, do niečoho sa pustiť

pokánie [-ie, -í] s
1. ľútosť nad previnením, nad hriechom: (každý hriech bude odpustený), když ty toliko z wiery praweg hodne pokanj vcžinjss (BAg 1585); (kazateľ) rozhrešuge pokanj činjcich (KoB 1666); (Boh) prilezitost k hrychum pretrhl, pokanj zbudil, k wssem cnostam pomoc udelil (PI 1749); poenitentia: pokáni, ljtost, litowáni, želeni (KS 1763); Krystus račyl w cýrkwi vstanowit sedmero swatostý: krst, byrmowani, welebnu swatost oltárni, pokáni, posledni pomazani, knestwi a staw manželsky (BD 1768)
2. trest za previnenie, za hriechy: za to ge on y trpiel y pokanie prziyal (ŽK 1457); mass čas hrich skrze pokanj očistiti (SK 1697); musýss pokánj od spowedlnjka uložené pokorně wykonati (IA 1708); expiare errorem: winnu potrestati, za winnu pokanj činiti (KS 1763)