pojem -jmu m. forma myslenia odrážajúca podst. vlastnosti predmetov, javov objektívnej skutočnosti: všeobecný, jedinečný p.; myslíme v p-och a súdoch; filoz. výsledok rozumového st. poznania skutočnosti (predmetov, javov ap.)
● to je pre neho p. hodnotí to vysoko; to je pre neho neznámy p. nevie o tom nič;
pojmový príd.: p-é myslenie;
pojmovo, pojmove prísl.
pojmový -vá -vé príd.
abstraktný 1. založený na abstrakcii, získaný abstrakciou (op. konkrétny) • myšlienkový • ideálny: abstraktný, myšlienkový svet; abstraktná, myšlienková, ideálna konštrukcia, schéma • nekonkrétny: nekonkrétny dôkaz • pojmový (realizovaný v pojmoch): pojmové myslenie, kategórie • teoretický (op. praktický): teoretická úvaha • kniž. odťažitý: odťažitý problém
2. p. neskutočný 1
myšlienkový súvisiaci s myšlienkou, týkajúci sa myslenia • ideový • filozofický: myšlienkové, ideové, filozofické prúdy, smery • duchovný: myšlienkový, duchovný svet • pojmový • abstraktný
p. aj abstraktný
pojmový týkajúci sa pojmov • filoz. konceptuálny: pojmové, konceptuálne myslenie • nocionálny: nocionálna oblasť • abstraktný • predstavový • myšlienkový: abstraktný, predstavový, myšlienkový svet
p. aj abstraktný 1
pojmový príd. týkajúci sa pojmov: p-é myslenie v pojmoch; p-é poznanie, p-é kategórie, p-á abstrakcia; p-á presnosť; p. znak;
pojmove/-o prísl. čo do pojmov; v pojmoch: p. sa zmocniť niečoho; p. spracúvať niečo;
pojmovosť, -ti ž.