Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

pojať -jme -jmú dok.

1. mať kapacitu na umiestnenie istého počtu, množstva: hala p-e veľa divákov

2. urobiť súčasťou, zahrnúť: p. projekt do plánu; p. uznesenie do zápisnice

3. kniž. opanovať, zmocniť sa, pochytiť: p-l ho strach

4. kniž. chytiť (význ. 1): p. dieťa za ruku

5. kniž. vziať, zobrať so sebou: p-l na jarmok i syna

6. arch. p. niekoho za ženu (za manželku) oženiť sa s ňou;

nedok. pojímať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pojať ‑jme ‑jmú ‑jal dok.

pojať pojme pojmú pojmi! pojal pojmúc pojatý pojatie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


oženiť sa úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým (o mužovi) • uzavrieť/uzatvoriť manželstvokniž. vstúpiť do stavu manželského (aj o žene): oženil sa, uzavrel manželstvo s cudzinkou; už druhý raz sa oženil, vstúpil do stavu manželskéhovziať si/zobrať si (za ženu/za manželku): neviem, koho si vzal, zobral spolužiak za ženu, za manželkuarch. pojať za manželkufraz. ísť pred oltár (s niekým; aj o žene) • žart. ovrabčiť sapren. hovor. expr. zadrhnúť sa (aj o žene): ešte má čas zadrhnúť sapoženiť sa (o viacerých jednotlivcoch)

porov. aj zosobášiť sa


pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


pojať 1. p. chytiť 1, 4, vziať 1, 4 2. p. ukradnúť 3. p. zahrnúť 3 4. p. zachvátiť 5. p. pochopiť 1


prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba • absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosťpohltiťvpiťvsaťvstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahupojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov

2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho • pribrať: prijať, pribrať niekoho do partievziaťzobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na bytprivítať: privítali ho v rodine ako svojhoadoptovaťosvojiťprisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu

3. prejaviť súhlas s niečím • akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalouznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupukvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšenímrešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietkyschváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalopodrobiť sapodvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánukniž. recipovať: recipovať názory

4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.) • nadobudnúťdostaťzískať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty

5. p. vziať 3, 4 6. p. privítať 2


ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listinyexpr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi perosubšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinkyhovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisťexpr.: uchmatnúťuchytiťpolapiťpochytiťexpr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocieexpr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov)ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperkyukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cennostíhovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miestopokradnúťrozkradnúťporozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalozastar. pojať: z voza mu pojali plátno


vpiť pitím pohltiť, pórmi a pod. vtiahnuť • vstrebať: bavlnená látka dobre vpije, vstrebe potvcucaťvcicať: koláč vcucal všetku šťavunasiaknuťvsiaknuť: zem nasiakne vlahou, zem vsiakne vlahunapiť savypiť: špongia napitá vodou; pijak vypil mastnotu; korienky vodu rýchlo vypilimenej vhodné: vsaťnasať: vsala, nasala vlhkosťprijaťpojaťpohltiťabsorbovať: pôda pojme, absorbuje veľa vodyodb. resorbovať (do vnútra buniek) • povpíjať (postupne)


vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pojať, pojme, pojmú, pojatý, rozk. pojmi dok.

1. (koho, koho za čo) chytiť, uchopiť, lapiť, vziať: Jerguš pojal Rudka za ruku. (Ondr.) Paľo pojal ho pod pazuchu a usadil oproti sebe. (Tat.); pren. Keď človek pojme niekoho do srdca, chce ho najprv poznať (Zúb.) obľúbi si, zamiluje si.

2. (koho, čo) vziať, zobrať niekam so sebou: Oh, čo som nepojal na jarmok i ju (Evu)? (Kuk.) Priateľ Duga nás pojal so sebou. (Zgur.) Pojal dieťa do ordinačky a prehliadal ho. (Fr. Kráľ) Požičaj mi stovku, lebo ináč musím pojať teľa do mesta. (Jil.) Pred rokom četníci chceli pojať Plávku (Krno) vziať do žalára. Vás si pojme už iba smrť. (Kuk.); p. niekoho do tanca, do kola, do kruhu vziať do tanca: Vyskočil a pojal do tanca pani farárku. (Krno) Len-len že nás malí tanečníci a tanečnice nepojali do kruhu. (Pláv.) Zvedavo čakali, ktorú si pojme do kola. (Kuk.)

3. hovor. expr. (čo) neoprávnene si prisvojiť, ukradnúť: Akémusi plátenníkovi z voza pojal tri rífy plátna. (Taj.) Bolo sa mu akosi poťapilo, že pojal ktorýsi ten kus dreva z panského hája. (Jégé)

4. arch. (koho) len v spojení p. za manželku vstúpiť do manželstva s nejakou ženou, oženiť sa: Ten najstarší z mosta doprosta vyjavil, že by princeznú za ženu pojať chcel. (Karv.) Za manželku si pojal dcéru superintendenta. (Hurb.)

5. prijať do seba svojou rozlohou, kapacitou: hala pojme 5 000 divákov; Postačil aj ten jeden vagónik a pojal všetkých. (Hor.) (Červené námestie) pojalo toľké tisíce ľudí. (Pláv.)

6. (koho, čo do čoho) urobiť súčasťou nejakého celku, zahrnúť, pribrať do niečoho: pojať niečo do plánu; (Básne) pojaté do Zobraných spisov P. O. Hviezdoslava. (Brez.) Treba prejsť na tretí typ, pojať doň malých a stredných roľníkov. (Laz.); práv. p. niečo do zmluvy, do zápisnice;

7. (koho, zastar. i čo) (o citoch a pocitoch) zmocniť sa, zachvátiť, opanovať, pochytiť niekoho: pojal ho strach, pojal ho úžas, pojala ho túžba, clivota, obava, zlosť ap.; Závrat ma pojal od hnevu. (Urbk.) Ošklivosť pojal proti pijanici. (Záb.)

8. kniž. (čo) pochopiť, poňať: Svoje geniálne pojaté úlohy vykonať sa usilovali. (Hurb.)

9. zried. (koho, čo) zrakom al. sluchom zachytiť: Vid ho (orla) zrakom nemôže pojať. (Hor.);

nedok. k 2, 6, 7, 8, 9 pojímať


pojímať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) brať; brať so sebou: (Kravy) sa zahľadeli, či ich nejde pojímať do jarma (Gab.) zapriahať. Valibuk pojíma ich v službu. (Dobš.) Ale prvý lúč pojíma si ma do chotára. (Gab.)

2. zried. (koho, čo do čoho) zahrnovať, priberať: Ubezpečuje vladára, že ho denne pojíma do svojich modlitieb. (Zúb.)

3. (koho) zmocňovať sa, prenikať, premáhať (o citoch a pocitoch): pojíma ho strach, úžas, závrat, hrôza ap.;

4. kniž. (čo) chápať, ponímať: Vyhrnúť sa do búr žitia a všetko srdcom pojímať. (Sládk.);

dok. pojať

pojať i pojmúť dok. (pojáť)
1. strsl, zsl vziať, zobrať so sebou, odviesť: Var ťa ňekseu̯ pojáď oťedz do Kubína (Dol. Lehota DK); Tag žandára prišľi a pojaľi ho (Kráľ. Lehota LM); Doftedi skuhrau̯, kím so_mu nesľúbila, že ho puojmem na majáles (Martin); Kravu som pojala domóv a nehala tak (Skalka n. Váh. TRČ); Pojali ho medzi seba (Adamovce TRČ); Starí ocec pojmúl aj mňa k téj mojéj mame (Predmier BYT)
2. strsl, zsl vziať, pozvať do tanca: Do tanca ma pojau̯ ňeznámi mláďeňec (Návojovce TOP); Chcel ju pojaď do tanca (Ležiachov MAR); A ona ho pojala do tanca a tancovala s ňim (Turzovka ČAD)
3. trenč vziať za manželku, oženiť sa: Naprázno son si neboškú pojál, ale téj nešli ruki krížon, ke_ca malo buduvat (Hor. Súča TRČ); Ždi hu pojmá do tanca, hádam_u pojme i za ženu (Čičmany ŽIL)
4. jtrenč expr. neoprávnene vziať, ukradnúť: Isťe ten hamovňíg uš chtosi pojal (Bošáca TRČ)


pojať sa dok. odhodlať sa, rozhodnúť sa niečo urobiť: Pojau̯ śe, že toto zrobi (Humenné)


pojmúť p. pojať

pojať dk
1. koho, čo za čo vziať, uchopiť niekoho, niečo, za niečo: tú krásnú pannu za ruku jest pojal (ASL 1560); poyawsse ho za ruku wywede ho wen z domu panskeho (P. BYSTRICA 1562); pogal gednu sklenicu lepšého wína ze stola a pod rúcho strčil (BU 1795)
2. čo (o peniazoch, majetku) prevziať: statek abi on uziual a pogel (TRNAVA 1614); druhje penyze Andreas Chryastel poyal na interes (RUŽOMBEROK 1658)
3. koho, čo chytiť, lapiť, zajať niekoho, niečo: (nevieme), že by haynika na opatouskem chotary chityly, ani teho miesta niewyeme, odkud ho pogaly; ctiry kone Woytechowy z Opatoweg Wsj poyali a držaly pri sobe wysse dwuch mesicow (P. LEHOTA 1641); nevinného organistu s parobkem i dvúch šoltisuv pojali, jako barany zvázali (ASL 1676); (Boh aby) owce nasse nam zachowal, aby zadnú vlk nepogal (Pas 18. st)
F. p. na uzdu, v uzdu čo skrotiť niečo: pogmu w uzdu usta swa (SP 1696) nebudem veľa hovoriť; reprimo: w uzdu pogjti, skrotiti, sewrjti, cupiditates domandae sunt: žádosti musegi se krotiti, hamowati, na uzdu pogati, na uzdě držeti (WU 1750); pogmi telo twe na uzdu (GŠ 1758); týmto způsobem chťeli maudry králowé zhowadilost w uzdu pojjti (!) (ZS 1795); gestliže prawo nepoymem na mogeho pana chudeho czloweka, ze ony pridu do wassyho mesta (ŠÁŠOV 1578) nezačnem sa s ním súdiť
4. koho vziať so sebou: a pogal gest (Boh) geho (človeka) a vwiedol ho do rage (BAg 1585); dvacet muškatýrov sebou pojal (ASL 1620); wstal z mrtwých Krystus dnes, aby nás pogal do nebes (CC 1655); sesdesat ženczuw bol pogal s panskeg roboty Swicznik Juro (JASENICA 1704); zena prisla k fatenscze a pogala gu do stodoly (P. PODHRADIE 1722); gednu galowicu ukradnuwsse na povraz pogali (L. MIKULÁŠ 1759)
L. p. manželku, panu, ženu (za manželku) oženiť sa: on gest potczywu pannu poyal; o muzi, ktery zenu puogme (ŽK 1457; 1473); Marko Sstewko byl Petra Ogora pozustalu manželku Soffiu za manželku poyal (P. ĽUPČA 1596); ženu gsem pogal (SK 1697); ktery mladenecz pogal manzelku, w ten rok nessel do wogny (AgS 1708)
5. čo pochopiť, poňať niečo: co rozum náss nepogima, nech pogme prawá wýra (CC 1655); pojímať ndk
1. k 1: Bože, dekugeme tobe, že y malym ditkam twego kralowstwy dawass, kdy gjch z tohoto sweta pogimass (AgS 1708); koho smrt pogima, wssecko mu odgima (GŠ 1758); mug milownik ma w krčme často pogima do tanca (GK 1779)
2. k 3: prypadlo nanho trinast chlapou, kdy ho pogimali (SIELNICA 1759); incapistro: pogjmám na ohláwku, do ohláwki kladem (KS 1763)
F. z wás žádný se nenácházý, který by tělo swé postem w vzdu pogjmal (FP 1744) krotil
3. k 4: koňe swe gazda wečer domu chcel pogímat (BU 1795); Jozef a Maria do chramu ditga ze sebu pogimali (SJ 1797)
L. p. ženu ženiť sa: wieno, czoz gi (žene) gegi hospodarz slibil, kdyz gi pogimal (ŽK 1473); ktery (mladenec) zdegšiho kramara ceru neb vdovu pojima, polovicu (cechovej taxy musí) dolu klasti (CA 1706); Muhamed dopusťil dwe, tri neb stiri (ženy) pogmat (BR 1785)
4. k 5: co rozum náss nepogima, nechť pogme prawá wýra (CC 1655); pojať sa dk spojiť sa, zlúčiť sa (navzájom): vlej to stríbro s tím mercurium do teho tygla a míšej, ať sa pojme a potom vylej (SA 17. st); pojímať sa ndk
1. (o ľuďoch) ženiť al. vydávať sa, brať sa: (aj) ty, genz se poradne a poctiwe pogimagi, trapeny telesne (v očistci) znassety musegy, cimz wice cyzoloznicy a smilnicy (AgS 1708); (v manželstve) nepotreba na bohatstwý prehlídat, než na lásku, který sa pogmagú (BR 1785)
2. (o zvieratách) páriť sa: geleny hubka tam nagwyce roste, kde se geleny pogimagj (HL 17. st); samci sa pogimagu z samicama (KB 1757); (zajace) se giž w unoru mesycy pogjmagj (HRK 1773); widím, že sa dwe hrdlički na haluzi duba pogímagú (BU 1795)


pojímať, pojímať sa p. pojať

pogať pogať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu