Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pojať -jme -jmú dok.

1. mať kapacitu na umiestnenie istého počtu, množstva: hala p-e veľa divákov

2. urobiť súčasťou, zahrnúť: p. projekt do plánu; p. uznesenie do zápisnice

3. kniž. opanovať, zmocniť sa, pochytiť: p-l ho strach

4. kniž. chytiť (význ. 1): p. dieťa za ruku

5. kniž. vziať, zobrať so sebou: p-l na jarmok i syna

6. arch. p. niekoho za ženu (za manželku) oženiť sa s ňou;

nedok. pojímať -a

pojímať -ma -majú -maj! -mal -majúc -majúci -maný -manie nedok.

pojať, pojme, pojmú, pojatý, rozk. pojmi dok.

1. (koho, koho za čo) chytiť, uchopiť, lapiť, vziať: Jerguš pojal Rudka za ruku. (Ondr.) Paľo pojal ho pod pazuchu a usadil oproti sebe. (Tat.); pren. Keď človek pojme niekoho do srdca, chce ho najprv poznať (Zúb.) obľúbi si, zamiluje si.

2. (koho, čo) vziať, zobrať niekam so sebou: Oh, čo som nepojal na jarmok i ju (Evu)? (Kuk.) Priateľ Duga nás pojal so sebou. (Zgur.) Pojal dieťa do ordinačky a prehliadal ho. (Fr. Kráľ) Požičaj mi stovku, lebo ináč musím pojať teľa do mesta. (Jil.) Pred rokom četníci chceli pojať Plávku (Krno) vziať do žalára. Vás si pojme už iba smrť. (Kuk.); p. niekoho do tanca, do kola, do kruhu vziať do tanca: Vyskočil a pojal do tanca pani farárku. (Krno) Len-len že nás malí tanečníci a tanečnice nepojali do kruhu. (Pláv.) Zvedavo čakali, ktorú si pojme do kola. (Kuk.)

3. hovor. expr. (čo) neoprávnene si prisvojiť, ukradnúť: Akémusi plátenníkovi z voza pojal tri rífy plátna. (Taj.) Bolo sa mu akosi poťapilo, že pojal ktorýsi ten kus dreva z panského hája. (Jégé)

4. arch. (koho) len v spojení p. za manželku vstúpiť do manželstva s nejakou ženou, oženiť sa: Ten najstarší z mosta doprosta vyjavil, že by princeznú za ženu pojať chcel. (Karv.) Za manželku si pojal dcéru superintendenta. (Hurb.)

5. prijať do seba svojou rozlohou, kapacitou: hala pojme 5 000 divákov; Postačil aj ten jeden vagónik a pojal všetkých. (Hor.) (Červené námestie) pojalo toľké tisíce ľudí. (Pláv.)

6. (koho, čo do čoho) urobiť súčasťou nejakého celku, zahrnúť, pribrať do niečoho: pojať niečo do plánu; (Básne) pojaté do Zobraných spisov P. O. Hviezdoslava. (Brez.) Treba prejsť na tretí typ, pojať doň malých a stredných roľníkov. (Laz.); práv. p. niečo do zmluvy, do zápisnice;

7. (koho, zastar. i čo) (o citoch a pocitoch) zmocniť sa, zachvátiť, opanovať, pochytiť niekoho: pojal ho strach, pojal ho úžas, pojala ho túžba, clivota, obava, zlosť ap.; Závrat ma pojal od hnevu. (Urbk.) Ošklivosť pojal proti pijanici. (Záb.)

8. kniž. (čo) pochopiť, poňať: Svoje geniálne pojaté úlohy vykonať sa usilovali. (Hurb.)

9. zried. (koho, čo) zrakom al. sluchom zachytiť: Vid ho (orla) zrakom nemôže pojať. (Hor.);

nedok. k 2, 6, 7, 8, 9 pojímať

pojímať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) brať; brať so sebou: (Kravy) sa zahľadeli, či ich nejde pojímať do jarma (Gab.) zapriahať. Valibuk pojíma ich v službu. (Dobš.) Ale prvý lúč pojíma si ma do chotára. (Gab.)

2. zried. (koho, čo do čoho) zahrnovať, priberať: Ubezpečuje vladára, že ho denne pojíma do svojich modlitieb. (Zúb.)

3. (koho) zmocňovať sa, prenikať, premáhať (o citoch a pocitoch): pojíma ho strach, úžas, závrat, hrôza ap.;

4. kniž. (čo) chápať, ponímať: Vyhrnúť sa do búr žitia a všetko srdcom pojímať. (Sládk.);

dok. pojať

pojímať, pojimať i pojmať nedok. (pouojmať)
1. čiast. zsl pohlavne sa spájať, oplodňovať (najmä o hydine): Dala som hus k susedom, abi hu gunár pojímav (Ludanice TOP); Kohúťisko jeden, furt pojmá ľen tú červenú sľiepku! (Čičmany ŽIL); Susecce zme nosiľi oves, ľebo jej húser pojmal naše husi (Brvnište PB); Vajcá budú dobré, kohút sliepki pojímá (Vaďovce MYJ)
F. kohúd nájprf zabunne, kerú sliépku pójmal (Dol. Súča TRČ) - o prelietavosti neverných mužov; vipádá jak kebi morki pojímau̯ (Jakubov MAL) - iron. zle vyzerá, zle dopadol
2. sstrsl brať so sebou: Oťedz ho ždi zo sebou na kuorus pojimá (Dol. Lehota DK); Veru ťa mi ňepojmeme na cestu (Ležiachov MAR)
3. strsl, zsl brať, vyzývať do tanca: Či mä puojmež do tanca? (Zábrež DK); Oňi na náz hundrajú, šomrajú, zazerajú, že náz mláďenci do tanca pojmajú (Stankovany RUŽ); Bola som na muzike, aľe ňigdo ma do tanca ňepojímav (Ludanice TOP); Už ma aj pojímali tancuvať (Ivanovce TRČ); Ždi hu pojmá do tanca, hádam_u pojme i za ženu (Čičmany ŽIL)
4. or dostávať sa do chodu, zaberať: Aľe ten vuozeg mi akosi ňepojimá (Krivá DK)
5. or rozumieť, chápať: Pojimal pána učiťeľa dobre (Dol. Kubín)

pojímať sa i pojmať sa nedok. csl páriť sa, rozmnožovať sa (o hydine al. vtákoch): Husi sa pojmajú (Kaľamenová MAR); Sliepki sa pojmajú s kohútom, budú ňiesťi (Návojovce TOP); Nápoki som ti husi zahnala do potoka, abi sa pojmali, lebo ja nemám ani jedného gunára a ve vodze ich ždicki bíva plno (Trstie ILA); Kohút sa pojímá ze sliépkámi, húser z husámi (Bošáca TRČ); Hou̯úbi sa pojímajú (Brodské SKA); Vihnala husi z gunarem na vodu, ňej śe tam pojimaju (V. Šariš PRE)

pojmať p. pojímať

pojmať sa p. pojímať sa

pouojmať p. pojímať

pojať dk
1. koho, čo za čo vziať, uchopiť niekoho, niečo, za niečo: tú krásnú pannu za ruku jest pojal (ASL 1560); poyawsse ho za ruku wywede ho wen z domu panskeho (P. BYSTRICA 1562); pogal gednu sklenicu lepšého wína ze stola a pod rúcho strčil (BU 1795)
2. čo (o peniazoch, majetku) prevziať: statek abi on uziual a pogel (TRNAVA 1614); druhje penyze Andreas Chryastel poyal na interes (RUŽOMBEROK 1658)
3. koho, čo chytiť, lapiť, zajať niekoho, niečo: (nevieme), že by haynika na opatouskem chotary chityly, ani teho miesta niewyeme, odkud ho pogaly; ctiry kone Woytechowy z Opatoweg Wsj poyali a držaly pri sobe wysse dwuch mesicow (P. LEHOTA 1641); nevinného organistu s parobkem i dvúch šoltisuv pojali, jako barany zvázali (ASL 1676); (Boh aby) owce nasse nam zachowal, aby zadnú vlk nepogal (Pas 18. st)
F. p. na uzdu, v uzdu čo skrotiť niečo: pogmu w uzdu usta swa (SP 1696) nebudem veľa hovoriť; reprimo: w uzdu pogjti, skrotiti, sewrjti, cupiditates domandae sunt: žádosti musegi se krotiti, hamowati, na uzdu pogati, na uzdě držeti (WU 1750); pogmi telo twe na uzdu (GŠ 1758); týmto způsobem chťeli maudry králowé zhowadilost w uzdu pojjti (!) (ZS 1795); gestliže prawo nepoymem na mogeho pana chudeho czloweka, ze ony pridu do wassyho mesta (ŠÁŠOV 1578) nezačnem sa s ním súdiť
4. koho vziať so sebou: a pogal gest (Boh) geho (človeka) a vwiedol ho do rage (BAg 1585); dvacet muškatýrov sebou pojal (ASL 1620); wstal z mrtwých Krystus dnes, aby nás pogal do nebes (CC 1655); sesdesat ženczuw bol pogal s panskeg roboty Swicznik Juro (JASENICA 1704); zena prisla k fatenscze a pogala gu do stodoly (P. PODHRADIE 1722); gednu galowicu ukradnuwsse na povraz pogali (L. MIKULÁŠ 1759)
L. p. manželku, panu, ženu (za manželku) oženiť sa: on gest potczywu pannu poyal; o muzi, ktery zenu puogme (ŽK 1457; 1473); Marko Sstewko byl Petra Ogora pozustalu manželku Soffiu za manželku poyal (P. ĽUPČA 1596); ženu gsem pogal (SK 1697); ktery mladenecz pogal manzelku, w ten rok nessel do wogny (AgS 1708)
5. čo pochopiť, poňať niečo: co rozum náss nepogima, nech pogme prawá wýra (CC 1655); pojímať ndk
1. k 1: Bože, dekugeme tobe, že y malym ditkam twego kralowstwy dawass, kdy gjch z tohoto sweta pogimass (AgS 1708); koho smrt pogima, wssecko mu odgima (GŠ 1758); mug milownik ma w krčme často pogima do tanca (GK 1779)
2. k 3: prypadlo nanho trinast chlapou, kdy ho pogimali (SIELNICA 1759); incapistro: pogjmám na ohláwku, do ohláwki kladem (KS 1763)
F. z wás žádný se nenácházý, který by tělo swé postem w vzdu pogjmal (FP 1744) krotil
3. k 4: koňe swe gazda wečer domu chcel pogímat (BU 1795); Jozef a Maria do chramu ditga ze sebu pogimali (SJ 1797)
L. p. ženu ženiť sa: wieno, czoz gi (žene) gegi hospodarz slibil, kdyz gi pogimal (ŽK 1473); ktery (mladenec) zdegšiho kramara ceru neb vdovu pojima, polovicu (cechovej taxy musí) dolu klasti (CA 1706); Muhamed dopusťil dwe, tri neb stiri (ženy) pogmat (BR 1785)
4. k 5: co rozum náss nepogima, nechť pogme prawá wýra (CC 1655); pojať sa dk spojiť sa, zlúčiť sa (navzájom): vlej to stríbro s tím mercurium do teho tygla a míšej, ať sa pojme a potom vylej (SA 17. st); pojímať sa ndk
1. (o ľuďoch) ženiť al. vydávať sa, brať sa: (aj) ty, genz se poradne a poctiwe pogimagi, trapeny telesne (v očistci) znassety musegy, cimz wice cyzoloznicy a smilnicy (AgS 1708); (v manželstve) nepotreba na bohatstwý prehlídat, než na lásku, který sa pogmagú (BR 1785)
2. (o zvieratách) páriť sa: geleny hubka tam nagwyce roste, kde se geleny pogimagj (HL 17. st); samci sa pogimagu z samicama (KB 1757); (zajace) se giž w unoru mesycy pogjmagj (HRK 1773); widím, že sa dwe hrdlički na haluzi duba pogímagú (BU 1795)

pojímať dk koho (postupne) zajať, pozajímať niekoho: gste my lidy me pogimaly (MUSZYNA 1441); Mikolaj Komorowski predce od sweg zlobiwosti neprestawa, nebo sedm osob pogjmal y z konmj (ORAVA 1618); (hraničné miesto) kde Krupinci antolskeho cžloweka a zybritowskeho pogimali (KRUPINA 1643)

pojímať, pojímať sa p. pojať