pohyblivý príd.
1. schopný pohybovať sa, premiestňovať sa: p-é schody, p. žeriav
2. obratný, vrtký, rýchly: p. futbalista;
pohyblivo prísl.;
pohyblivosť -i ž.
pohyblivosť -ti ž.
mobilita schopnosť pohybovať sa • pohyblivosť: vysoká mobilita, pohyblivosť armády
1. schopný konať pohyb, taký, ktorým možno hýbať, hýbajúci sa, pohybujúci sa: p. vozík; p-é schody, p. žeriav, p-é reklami, p-é svetlá; poľov. p. cieľ; lingv. p. prízvuk ktorý sa v rôznych tvaroch slova kladie na rôzne slabiky; voj. p-á vojna, p. boj s nestálym, so stále sa hýbajúcim, s preskupujúcim sa frontom; obch. p-é ceny meniace sa, nestále;
2. čulý, živý, bystrý, obratný: p. človiečik (Tim.); p-á postava (Zgur.); p-é ruky (Ondr.); výbušná, p-á nátura (Tat.);
3. zried. pohnutý, rušný, pestrý: Niko prestál dosť búrok v svojom pohyblivom živote. (Kuk.);
pohyblivosť, -ti ž.