pohrdiť sa p. pochváliť sa
pochváliť sa vyjadriť hrdosť, chválu o sebe • popýšiť sa: pochválila sa, popýšila sa svojimi deťmi • zried. pohrdiť sa (Timrava) • kniž. pohonosiť sa: chcieť sa pohonosiť úspechmi • pochvastať sa (nekriticky priaznivo povedať niečo o sebe) • expr. ukázať sa (prejaviť sa navonok): rád sa ukáže svojím umením • kniž. zaskvieť sa • blysnúť sa: nevynechá príležitosť zaskvieť sa, blysnúť sa svojimi vedomosťami • vychváliť sa (nadmieru, veľmi sa pochváliť)
porov. aj chváliť sa
pohrdiť sa, -í, -ia dok. zried. zatváriť sa na chvíľu hrdo, zahrať sa na chvíľu na hrdého: Ľúbil ju on (Paľo) naveky, a len pohrdiť chcel sa akomak. (Tim.)
pohrdiť sa dok. hont-novohr, zgem pochváliť sa, popýšiť sa: Chto sa sťeu̯ pohrďiťi, tak pomiešau̯ aj farbu (Čelovce MK); Iďemo sa pohrďiťi, śo mámo (Kociha RS)
pohŕdať [-dať, -zeť] ndk koho/čo, (s) kým/(s) čím nevážiť si niekoho/niečo, opovrhovať niekým/niečím: pohrdag modlami a pros Boha, Otcze wssemohucziho; mame Boha milowati, tež y rodycže nasse, s nymi nepohrzeti any gych hnewati (BAg 1585); degž nám swetem pohrzeťi a pychi ňenawiďeťi (CC 1655); (kráľ) lidi nauty, aby slowo božy potupili, pohrdaly (ZA 1676); srdcem skrušenym, Bože, pohrzeti nebudess (SR 17. st); contemno: tupim, potupugem, zapowrhugi, newážjm, pohrdám (WU 1750); kdo pohrdá bljžnyho swého, hressy (KB 1757); sw. Boži Rodičko, prosby násse w potrebách nássych nepohrdag (UV 1763); pohrda z sprostym čzlowekem gako z howadem (SQ 1781); (Philetus) Hegemonu potupne se posmiwal, geho pohrdal (Káz 18. st); pohŕdavať frekv: (moje srdce) te rozgýmagýce wssim pohrdáwa (CC 1655); (modloslužobníkov) Buh z sprawedliweho sudu sweho od tech, kteryž gimi pohrdawagy, odgima a w hrozne modlarstwj upadati gjm dopusti (CO 17. st); pohrdnúť, pohrdiť dk: werym, že W. M. yako pan krestanskj nas vbohe siruotky nepohrdne (ŠTIAVNIČKA 1610); zhrzi-li kdo birmowaňým, pohrzi božým woleňým (CC 1655); verime, že pokornov prosbov nepohrdne V. M. (DRIENČANY 1683 LP); tu prawu wjru mam, že mne nepohrdne ten Pan (PoP 1723-24); zakonicy a farizeowe pohrdlj radu božj samy proty sobe (Le 1730); Alcibiades Socratesowi poslal neyake dary, s kterimy on pohrdel (MC 18. st)
pohrdiť, pohrdnúť p. pohŕdať