Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pohotovosť -i ž.

1. schopnosť pohotovo, bystro reagovať: rozprávačská, improvizačná p.

2. stav pripravenosti na rýchly zásah: záchranná, požiarna p.; hovor. p. pohotovostná lek. služba

□ mať p., byť v p-i;

pohotovostný príd. k 2: p. útvar, p-á služba

pohotovosť -ti -tí ž.

pohotovosť, -ti ž.

1. obratnosť, šikovnosť, rýchlosť, duchaprítomnosť: novinárska, rečnícka, strelecká, kresličská p.; cvičiť si postreh a p.;

2. pripravenosť na rýchle vykonanie nejakej služby, zákroku, úkonu ap.: nariadiť p., mať p.; byť v p-i byť pripravený na istý úkon; bojová p.;

3. hovor. pohotovostná lekárska služba: ísť s dieťaťom na p., volať p.;

pohotovostný príd.

1. ktorý je v pohotovosti: p-é oddiely, p-á rota, p-é čaty, brigády; lek. p-á lekárska služba;

2. šport. slúžiaci na zvýšenie prípravy, prípravný: p-á masáž, p-é cvičenia

pohotovosť ž.
1. pripravenosť na rýchle vykonanie nejakej služby, zákroku, úlohy a pod.: Po trích tížňach zme boľi f pohotovosťi a ňiž zme ňerobiľi (Polerieka MAR); Není doma, má neská pohotovost (Val. Belá PDZ); V lete mávali hasiči pohotovost, lebo bárkedi mohlo horet (Brestovany TRN)
2. nov. pohotovostná lekárska služba: Pošľi na pohotovojsc (Vranov)