Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

pohoršiť -rš/-i! dok.

1. zhoršiť: jeho odchod p-l pracovné výsledky

2. pobúriť, rozhorčiť: ironické narážky ho p-li; vzbudiť, spôsobiť (verejné) p-nie; náb. p-nie to, čo privádza druhých k páchaniu zla;

nedok. pohoršovať

// pohoršiť sa:

1. žiak sa p-l v matematike; neos. p-lo sa mu

2. p-l sa nad jeho spôsobmi;

nedok. pohoršovať sa

// pohoršiť si poškodiť si, ublížiť si: na novom mieste si p-l;

nedok. pohoršovať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pohoršiť ‑í ‑ia ‑rš/‑i! dok.; pohoršiť sa; pohoršiť si

pohoršiť sa -ší sa -šia sa (ne)pohorši sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.


pohoršiť si -ší si -šia si (ne)pohorši si! -šil si -šiac si -šenie si dok.


pohoršiť -ší -šia (ne)pohorši! -šil -šiac -šený -šenie dok.

pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiťrozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčilarozbúriťrozrušiťrozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnostirozvíriťrozvlniť: rozvírenie verejnej mienkyexpr. pobalušiťvyrušiťrozčúliťpodráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie

p. aj nahnevať

2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinupohnevať: nechcel si pohnevať matkuexpr. poštvať: poštvali ho proti kolektívuvzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniuexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosťpohoršiťrozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládencairitovať: čosi ma na celom prípade iritovalo


pohoršiť p. pobúriť 2


pohoršiť sa 1. prejaviť pohoršenie, pobúrenie nad niečím • pobúriť sa: pohoršiť sa, pobúriť sa nad bezočivým správanímrozčúliť sa: rozčúliť sa nad toľkou nespravodlivosťou

porov. aj nahnevať sa

2. p. zhoršiť sa


zhoršiť sa stať sa horším (op. zlepšiť sa, polepšiť sa) • pohoršiť sa: počasie sa zhoršilo, pohoršilo; správanie žiakov sa zhoršilo, pohoršiloskaziť sahovor. expr.: zhumpľovať saskoprdačiť sahovor. splanieť (v morálnom zmysle): svet sa skazil, zhumpľoval, splanelznížiť sa: životná úroveň sa znížilapriťažiť sa: neos. dieťaťu sa priťažilo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pohoršiť sa, -í, -ia dok.

1. stať sa horším, zhoršiť sa: jeho choroba sa pohoršila; Treba zájsť za učiteľom, či sa chlapec nepohoršil. (Fr. Kráľ)

2. (nad kým, nad čím, na kom, na čom, na čo i bezpredm.) nahnevať sa, rozčúliť sa, pobúriť sa, prejaviť pohoršenie: Rodičia sa chceli nad Milkiným výstupom pohoršiť. (Vans.) Deti sa strašne pohoršili na otcovi. (Šolt.) Nespomenul som v liste slovo prosiť, na čom sa páni veľmi pohoršili. (Bod.) Ráztočania ukrutne sa pohoršili na vojnu. (Urb.) Nik sa nepohorší, že nazvala babicu pravým menom. (Heč.);

nedok. pohoršovať sa, -uje, -ujú

|| pohoršiť

1. (čo) urobiť horším, zhoršiť, pokaziť: Záchvat môže pohoršiť alebo polepšiť ich postavenie. (Jégé)

2. (koho) nahnevať, rozčúliť, pobúriť, vzbudiť pohoršenie v niekom: Keď povolila Mara pýtať takú dievku, dostali kôš, ktorý ju pohoršil. (Tim.);

nedok. pohoršovať

pohoršiť dok. snitr pokaziť niekoho nepeknými rečami, skutkami, urobiť horším: Ňeviprávajťe také hnusné veci, sa tu ďeťi, muožeťe ich pohoršiť (Návojovce TOP)


pohoršiť sa dok.
1. strsl, zsl expr. nahnevať sa, rozčúliť sa, pobúriť sa nad niečím (i bezpredmetové): Pohoršila son sa, ket tag bez hambi viprávala (Návojovce TOP); Aš som se pohoršila nat tim, šva mi rosprávela o našom Janíkovi (Prihradzany REV); Prosín, jich milost, kebi sa ňeráčili pohoršit (Bošáca TRČ)
2. zried. neos. stať sa horším, zhoršiť sa (napr. zdravotný stav): Pohoršilo sa mu (Valča MAR)

pohoršiť dk
1. čo zhoršiť niečo: (požičané veci) gma (dlžník) hned zase wrateti a poprawiti, gestli gest to pohorssil zlodiegstwim, nemuoz potworzen byti (ŽK 1473); deteriorem reddere: horssiti, pohorssiti, zhorssiti (PD 18. st)
2. koho mravne pokaziť, narušiť: gini zwedeny od praweg wiry k nim se pripogili pro wihnuti žalare, ginich pohorssili wice swe statki a žiwot nežly K. P. (Kristus Pán) (ZA 1676); (deti od rodičov) abi nic takeho newideli, co bi gich pohorssiti a ku hrichu pohnuti mohlo (MS 1758); kdo bj pak pohorssjl gednoho z maličkjch wericych we mne, lepeg bj gemu bjlo (zomrieť) (CS 18. st)
3. koho nahnevať, nazlostiť niekoho: Adam tak pohorssil Pana Boha(že ho vyhnal z raja) (LKa 1736); hréchi velitze pohorsili a urásili Pána (RSP 1758); s tym maličkym pisanim žeby sme neračili pohoršit Jich predtitulovane Milosti (VAVREČKA 1775 LP); láska jéj ku Renaitovi ňekeho pohoršila (BR 1785); tjm ho gen pohorssili a rozdráždili tak, že gim pohrozyl (SH 1786); -ovať ndk k 1: deterius facio: pohorssugem (KS 1763); k 2: s techto recj ma se gedna každa matka wynaučowat, gako pohorssuge swe ditky, kdy gjch zle lage anebo proklina (AgS 1708); (človeče) skrot misslenky twe slobodne, odetny ruku a nohu, ktera te pohorssuge (SJ 1783); ten, ktery slowem, skutkem y raddu pohorssuge bližnjho swého, (dôjde odplaty) (ŽP 1788); pak-li oko twe pohorssuge tebe, wilup ho (WS 18. st); k 3: (nedobrí mnísi) zljmj prjkladj cyrkew pohorssugj, neb pohorssnj dawagj (SLK 1641-57); Bůh zakázuge, aby djtky rodičůw nepohoršowali (PW 1752); pohoršiť sa dk
1. zhoršiť sa: kdiž se nemocz pohorssi a zastarnge, ne tak lachko liky ossožitj možu (VoP 1760)
2. nad kým, čím, na koho nesúhlasiť s niekým; nahnevať sa na niekoho: bit se wssickni pohorssily nad tebůw, ya se nikdy nepohorssim (TC 1631); nad tuto odpowědi welmi sem se ga pohorssyl (SPa 1716); wtom pan Lehoczky se pohorssiwsse zalal (MARTIN 1734); ponižene prosime, žebi se neracžili pohorssiť, radneg nassu poniženu prosbu wislissať (H. SÚČA 1741); Jano Powažan na ženu swu se pohorssil (TURIEC 1746)
3. v čom stať sa horším, mravne sa porušiť: nedospeli z toho čitánj pohoršyti by se mohli we wjre (PW 1752); -ovať sa ndk k 2: (pohoršenie) gest každe slowo čloweka tak promluwene aneb skutek geho tak včinenj, že se bližnj geho z neho pohorssuge (LKa 1736); Peter poweděl gemu (Kristovi): Bár by sa wssecy pohórssowali nad tebú, yá se niekdy pohorssowat nebudem (KB 1756); (nikto) se s toho nech nepohorssuge, že učjtele trescu neprawosty lidske; aby se na geho chudobe nepohorssowalj (CS 18. st)


pohoršovať, pohoršovať sa p. pohoršiť

pohoršiť pohoršiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu