Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pohoršenie -nia s.

pohoršenie, -ia str.

1. konanie, správanie odporujúce zaužívanej konvencii; zlý príklad: I zazrie (richtár) na Ripáňa, od ktorého pošlo pohoršenie. (Tim.) Hľa, kam priviedol rodinu. Je pohoršením dcére. (Kuk.)

2. hnev, rozčúlenie, nesúhlas, pobúrenie, rozhorčenie: spôsobiť, vzbudiť, vzbudzovať, budiť, vyvolať p.; Tvár je vzrušená, v očiach hnev a pohoršenie. (Tim.)

pohoršenie s.
1. konanie, správanie odporujúce zaužívanej konvencii; zlý príklad: Beda tomu, ot koho pohoršenia pochádza̋! (Gočaltovo ROŽ)
2. hnev, spor, zvada, rozčúlenie, rozhorčenie: To mi ľen na samuo pohoršeňia doňiesou̯ (Slovany MAR); Prišél s ňú do darebného pohoršeňá (Bošáca TRČ); Darmo čo robí pohoršení medzi nimi (Lukáčovce HLO)

pohoršenie [-ie, -ia, -e, -í] s
1. zhoršenie: mnozi kdiž suplicugu, dokladagu takowe wecy, ktere nye abi bili k polechčeny, ale radneg su gim k pohorsseny (KLÁŠTOR p. Z. 1733)
2. pôsobenie morálneho úpadku, ohrozenie mravov: wsselikym hrich gest pokrmem a napogem pohorsseni ginim dawati (TC 1631); spusobem ma bity zbraneno, aby pohorsseny w učeny krestanskem a negake nemrawnosty nebily rozsite (TRENČÍN 1679); našy poddany chalupy puste zanechawaly, ginšim pak ku pohoršenj bily (TRNAVA 1681 E); k welkiemu pohorsseniu z mogog malzenkow az do tohoto času marnie gsem žyl (BARDEJOV 1694); wozarowy meskimu s. magistrat prisne naložil, žeby od takowich stawok se wistrihal a messtjanum priležitost nezawdawal a pohorssenje (KRUPINA 1736); scandalum: pohorsseni; scandalizo: pohórssugem, pohórsseni dáwám (KS 1763); abi ste sebe pohorssene nedali, ked ga na popis pridem a takowich stromow nenagdem (HRANOVNICA 1782)
3. hnev, rozhorčenie, pobúrenie, nesúhlas: (člen cechu) pry wssech powinnostech bratrstwa pocztywost obecnj a pratelske milowany a spoluobiwanj beze wsseho pohorsseny, mrskosty a zlosty welmy twrdie att zachowa (CA 1579); (Koziarka) bola pohorssenyia urobila meczi susedmi (KRUPINA 1726); kdo wsseczkjm wadam a pohorssenu pričinu zawdáwa (s. l. 1773); ten zo žadnim susedom nemož se pekne weczty, ale s každim do pohoršena musy printy (RUŽOMBEROK 1783)