pohnutie -ia s. kniž. dojatie, vzrušenie, emócia: slziť od p-ia; kondolovať s hlbokým p-ím
pohnutie p. vzrušenie 1
vzrušenie 1. stav vnútorného nepokoja: od vzrušenia nevedel zaspať • vzruch: povedať niečo bez vzruchu • emócia • cit (prežívanie intenzívneho psychického vzťahu k niekomu, niečomu): podľahnúť silným emóciám, citom • dojatie (silný kladný citový vzťah): rozplakal sa od dojatia • exaltácia (veľké vzrušenie) • extáza (mimoriadne vzrušenie): náboženská extáza • vytrženie: dostať sa do vytrženia • kniž. pohnutie: slziť od pohnutia • kniž. hnutie: hnutie mysle • poet. poryv (Sládkovič)
2. p. rozruch 3. p. nervozita
pohnutie, -ia str.
1. pohyb: stáť bez p-ia; Sabína odvetila s ľahkým pohnutím pliec. (Jégé) Reagoval na najslabšie pohnutie húštia. (Pláv.)
2. vzrušenie, vzruch, emócia, dojatie: Nerosí slza pohnutia zem. (Sládk.) Nedal na sebe znať pohnutie mysli. (Kuk.) Hlas sa jej trasie pohnutím. (Kuk.)
pohnutie [-ie, -í] s 1. schopnosť pohybu; pohyb, pohýbanie: sslak telesny cloweka čini bes wsseho zmislu, bez wsseho pohnuti aneb hibani (MS 1758); motio: pohnúti, hnúti, rússani, agitatus: pohnúty, sem y tam hybány; astrolabium: nástroj, s kterého pohnuti hwezd poznati sa može (KS 1763); motus: pohnuti (AP 1769); a guž pohodlné wetry ku pohnuty lodie wáli PT 1778 L. p. zemské, zemi zemetrasenie: terraemotus: traseni zemi, pohnúti zemi; tremor soli: zemské pohnúti, traseni zemi; terra movet: pohnúti zemské gest (KS 1763); p. matky, madry med výhrez maternice: lekarstwj proty pohnuty madry KoB 1666; pohnuty matky z rozličnjch prjčin stati se muže HT 1760; dobre wino pro ženske pohlawj ku pohnutj gegich času (RT 17. st med) na vyvolanie menštruácie; ductio alvi: pohnúti brucha med hnačka; expedicio: wyprawa, wojánské pohnútj presun (KS 1763) 2. vzbura, povstanie: w pohnutj aneb w rebelliu Rakocyho (T. PETER 1717); zrada mesta, potem lidu kwaltowne pohnuťi, treťe ffalessne swedectwi horsse su od smrťi GV 1755; príčinu, z kteréjb’ pohnuťí a povzdvižeňí celého mesta viplívalo (BR 1785) 3. citový podnet, popud, vzrušenie, emócia: affectus: náruživost, pohnutí (VTL 1679); aby se zlé welike z hry tegto nesplodilo, k manželowy swému bežala a s pohnutjm mislý rekla (SK 1697); k pohnutj mému, abych se na wjru katolicku obrátil, bylo mi toto (SPa 1716); concitamentum: podpúďenj, pohnútj, ponúkánj; perrumpi affectu: od pohnúťa premocj sa; totus versus est in filium pater: s celym pohnútjm obratil sa k synu otec; dicere instanter: z welikym pohnútjm mlúwiti; pathos: wnjtrné pohnúti; affectio: nachylnost, nahlé pohnutj ťelesné, požádani weliké žiadostivosť; animus paternus: otcouské dobré pohnúty; igniculus: dobré pohnútj w ňečem; malignus: zlostny, zlostiwy, zlostného pohnúťa (o človeku) zlý (KS 1763); tak dlhoko toto srdca pohnuťí vichvaloval mislíc, že miluje (BR 1785); necitil gsi wnitrne pohnuti ku čineni praudiweho pokani? (MK 18. st); s chlipnym pohnútjm, z oplzlym snem unowati sa s žiadostivosťou; nerozgjmag wssetečne, čo ginssý čiňá, gaké su mrawi a pohnúťa geych (BlR 18. st)