Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

poháňať -a nedok.

1. poskytovať zdroj pohybu, uvádzať do pohybu, hnať: elektrina p-a stroje; loď p-ná parou

2. nútiť do (zvýšenej) činnosti, hnať: netreba ho p. do práce;

pren. p-la ho túžba po pomste

3. viesť záprah istým smerom, byť ako pohonič: p. kone bičom

4. povzbudzovať do rýchlejšieho pohybu: tréner p-a bežcov, jazdec p-a koňa;

dok. k 2, 3 pohnať -ženie -ženú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pohnať ‑ženie ‑ženú ‑hnal dok.

pohnať poženie poženú požeň! pohnal poženúc pohnaný pohnanie dok.

odohnať 1. hnaním prinútiť vzdialiť sa • zahnaťexpr. odduriť: odohnať, zahnať, odduriť vrabce zo záhradyodplašiťzaplašiťodstrašiť (plašením odohnať): odplašiť vtáky z makuvyhnať (von): vyhnať muchy z izbyodpudiťzapudiť: odpudil, zapudil statok od válovapohnaťexpr.: poduriťpodurkať: Len počkajte, veď ja vás poženiem!; poduriť sliepky z dvorahovor. expr.: odprášiťodkúriťpoodháňať (postupne, viac osôb, zvierat)

p. aj vyhnať

2. oslobodiť sa od niečoho nepríjemného • zbaviť sazahnaťzapudiťodpudiť: odohnala, zapudila nástojčivú myšlienku; zahnal strach, zbavil sa trémyodbiť (odmietavo sa zachovať): odbila nápadníkaodvrhnúťodmietnuťzamietnuť (neprijať, čo sa ponúka): odvrhla šťastie


pohnať 1. nanútiť al. povzbudiť do (zvýšenej) činnosti al. rýchlejšieho pohybu • posúriťpourgovať: pohnať, posúriť, pourgovať žiadosťpopchnúť: popchol koňa do cvalupopohnať: popohnala syna do robotyexpr. poduriťpodurkať: poduril deti, aby vstalipohnúť: aleže ho treba pohnúť do roboty

2. p. vyhnať 1


vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytuhovor. expr.: vykúriťvyprášiťvyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izbyvykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izbyvyštvaťvypudiťvytlačiťvytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičovhovor. vysúdiť: vysúdili ho z domuexpr.: vysánkovaťvyklaťvyštuchaťvypšikaťvyšikovaťvypšochaťvypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo službyvymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozícieexpr.: vysocaťvysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicuvyhodiťhrub.: vykopnúťkopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovaťvyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvoraexpr.: vymlátiťvytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušuzohnaťzduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postelevyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajacavytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľavypovedaťvyhostiťvyvrhnúťvykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovyvypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domuexpr. vyhuckať (Dobšinský)expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiťexpr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domuodpraviťodohnaťpohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnalapovyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť

2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučaťvyrásťnarásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgovánexpr.: vyšibaťvyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prútyvybehnúťvyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burinavyraziť: raž už vyrazilavymetaťvymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)

3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

poháňať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) uvádzať do pohybu, do činnosti, udržovať v pohybe, v činnosti, hnať: elektrina poháňa stroje, para poháňa rušeň, voda poháňa mlyn;

2. (koho, čo) donucovať k pohybu, k chôdzi určitým smerom: Ujec ho (Jánošíka) volal, aby mu šiel kravu poháňať na jarmok. (Al.) Jano pred sebou chcel poháňať celú svoju skupinu. (Tat.)

3. (bezpredm. i čo) robiť pohoniča: Pred tromi rokmi poháňal ešte otcovi. (Kuk.) Poháňal ich (kone) panský kočiš. (Fig.)

4. (koho, čo) nútiť do rýchleho pohybu, do behu, do rýchlej práce; p. kone do cvalu, p. niekoho do práce, do behu; Poháňať by som chcela (čas), aby moje deti rástli. (Šolt.); pren. Neustále ho poháňa túžba čo najviac dokázať. (Laz.)

5. hovor. expr. ponáhľať sa, hnať sa, uháňať: Ľudovít poháňa s papiermi pod pazuchou k bráne. (Al.);

dok. k 1, 2, 4 pohnať


pohnať, -ženie, -ženú, rozk. -žeň dok.

1. (čo) uviesť do pohybu, do činnosti: turbíny voda pohnala (Ráz.-Mart.)

p. niekomu vodu na mlyn pomôcť mu, podporiť ho;

2. (čo, koho i bezpredm.) donútiť k pohybu, k chôdzi určitým smerom: Keď došli po bráničku, pohnal kŕdeľ. (Ráz.-Mart.) Keby ho (Jánošíka) dostali páni do rúk, pohnali by ho pod šibenicu. (Hruš.)

posmeš. poženie za grajciar voš na tretiu dedinu o lakomom, skúpom človeku; p. niekoho pred súd zažalovať ho; p. niekoho na zodpovednosť prinútiť ho, aby sa zodpovedal;

3. (koho, čo) prinútiť k rýchlemu pohybu, k behu, k rýchlej práci: p. kone, p. niekoho do behu;

4. (koho) rázne prinútiť odísť, vyhnať, odohnať, zahnať: Odviažem psa a ten vás poženie. (Tomašč.) Kopnite sem zaraz, lebo vás poženiem. (Mor.)

5. (koho do čoho) prinútiť, donútiť niekoho k niečomu: Čo bude s nami, keď zvíťazia tí, ktorí nás pohnali do vojny. (Šolt.);

nedok. poháňať

pohnať dok.
1. donútiť (obyč. zvieratá) k presunu, k pohybu; dostať poháňaním na určené miesto: pohnac kravi na poľo (Jenkovce SOB)
F. za gräjca̋r bi aj bľchu pohnal na koňiec sveta (Podbiel TRS) - je veľmi lakomý
2. jtrenč zrealizovať spoj, komunikáciu vytýčeným smerom: Náramne son zvedaví, jako novú cestu poženú hentú bočinú (Dol. Súča TRČ)

pohnať dk
1. koho, čo prinútiť niekoho ísť, pohybovať sa istým smerom: poženu je (kravy na pastvu) každý den (PV 1595- 1608); ptal se geho, kam ten dobitek pozene (SKALICA 1683); stogte, strela wasseg matery, nepoženiete gjch (zajaté kone) daleg (TURIEC 1717); volj napagat pozenu (KC 1791)
2. koho ku komu predvolať niekoho: (pán Rus) zatim pohnal k sobe Karas Misska, Karas Benedika a Larga, tehda chytil Karas Misska a byl, až ho krw zalewala (NOVOHRAD 1652)
L. hi judicium voco: pred práwo volati, powolati, ku práwu pohnati (WU 1750 práv) predvolať na súd
3. (o rastline) vyrásť: každe styblo z wladu do wisokosty požene (WL 1789); pohýňať ndk čo hýbať niečím: nowého roge nepohýnat, aby mu pláste neodpadli (GO 1792);
x. pren my (diabli) pohjname žluč a rospalenu krew, aby ze dne na den wetssj hnew róstel (SlK 1766-80) roznecujeme zlosť; pohnať sa dk za kým rozbehnúť sa za niekým: z ktereg reczy pohnal se Yan Mlynar za tymz Gyrikem a s toho uchodycze Gyrik neyprw poczel byt Yana Mlynara (ILAVA 1634)


pohýňať p. pohnať

pohnať pohnať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu