poháňať -a nedok.
1. poskytovať zdroj pohybu, uvádzať do pohybu, hnať: elektrina p-a stroje; loď p-ná parou
2. nútiť do (zvýšenej) činnosti, hnať: netreba ho p. do práce;
pren. p-la ho túžba po pomste
3. viesť záprah istým smerom, byť ako pohonič: p. kone bičom
4. povzbudzovať do rýchlejšieho pohybu: tréner p-a bežcov, jazdec p-a koňa;
dok. k 2, 3 pohnať -ženie -ženú
pohnať poženie poženú požeň! pohnal poženúc pohnaný pohnanie dok.
odohnať 1. hnaním prinútiť vzdialiť sa • zahnať • expr. odduriť: odohnať, zahnať, odduriť vrabce zo záhrady • odplašiť • zaplašiť • odstrašiť (plašením odohnať): odplašiť vtáky z maku • vyhnať (von): vyhnať muchy z izby • odpudiť • zapudiť: odpudil, zapudil statok od válova • pohnať • expr.: poduriť • podurkať: Len počkajte, veď ja vás poženiem!; poduriť sliepky z dvora • hovor. expr.: odprášiť • odkúriť • poodháňať (postupne, viac osôb, zvierat)
p. aj vyhnať
2. oslobodiť sa od niečoho nepríjemného • zbaviť sa • zahnať • zapudiť • odpudiť: odohnala, zapudila nástojčivú myšlienku; zahnal strach, zbavil sa trémy • odbiť (odmietavo sa zachovať): odbila nápadníka • odvrhnúť • odmietnuť • zamietnuť (neprijať, čo sa ponúka): odvrhla šťastie
pohnať 1. nanútiť al. povzbudiť do (zvýšenej) činnosti al. rýchlejšieho pohybu • posúriť • pourgovať: pohnať, posúriť, pourgovať žiadosť • popchnúť: popchol koňa do cvalu • popohnať: popohnala syna do roboty • expr. poduriť • podurkať: poduril deti, aby vstali • pohnúť: aleže ho treba pohnúť do roboty
2. p. vyhnať 1
vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytu • hovor. expr.: vykúriť • vyprášiť • vyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izby • vykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izby • vyštvať • vypudiť • vytlačiť • vytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičov • hovor. vysúdiť: vysúdili ho z domu • expr.: vysánkovať • vyklať • vyštuchať • vypšikať • vyšikovať • vypšochať • vypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo služby • vymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozície • expr.: vysocať • vysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicu • vyhodiť • hrub.: vykopnúť • kopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovať • vyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvora • expr.: vymlátiť • vytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušu • zohnať • zduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postele • vyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajaca • vytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľa • vypovedať • vyhostiť • vyvrhnúť • vykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovy • vypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domu • expr. vyhuckať (Dobšinský) • expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiť • expr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domu • odpraviť • odohnať • pohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnala • povyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť
2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučať • vyrásť • narásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgován • expr.: vyšibať • vyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prúty • vybehnúť • vyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burina • vyraziť: raž už vyrazila • vymetať • vymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)
3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3
poháňať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) uvádzať do pohybu, do činnosti, udržovať v pohybe, v činnosti, hnať: elektrina poháňa stroje, para poháňa rušeň, voda poháňa mlyn;
2. (koho, čo) donucovať k pohybu, k chôdzi určitým smerom: Ujec ho (Jánošíka) volal, aby mu šiel kravu poháňať na jarmok. (Al.) Jano pred sebou chcel poháňať celú svoju skupinu. (Tat.)
3. (bezpredm. i čo) robiť pohoniča: Pred tromi rokmi poháňal ešte otcovi. (Kuk.) Poháňal ich (kone) panský kočiš. (Fig.)
4. (koho, čo) nútiť do rýchleho pohybu, do behu, do rýchlej práce; p. kone do cvalu, p. niekoho do práce, do behu; Poháňať by som chcela (čas), aby moje deti rástli. (Šolt.); pren. Neustále ho poháňa túžba čo najviac dokázať. (Laz.)
5. hovor. expr. ponáhľať sa, hnať sa, uháňať: Ľudovít poháňa s papiermi pod pazuchou k bráne. (Al.);
dok. k 1, 2, 4 pohnať
pohnať, -ženie, -ženú, rozk. -žeň dok.
1. (čo) uviesť do pohybu, do činnosti: turbíny voda pohnala (Ráz.-Mart.)
● p. niekomu vodu na mlyn pomôcť mu, podporiť ho;
2. (čo, koho i bezpredm.) donútiť k pohybu, k chôdzi určitým smerom: Keď došli po bráničku, pohnal kŕdeľ. (Ráz.-Mart.) Keby ho (Jánošíka) dostali páni do rúk, pohnali by ho pod šibenicu. (Hruš.)
● posmeš. poženie za grajciar voš na tretiu dedinu o lakomom, skúpom človeku; p. niekoho pred súd zažalovať ho; p. niekoho na zodpovednosť prinútiť ho, aby sa zodpovedal;
3. (koho, čo) prinútiť k rýchlemu pohybu, k behu, k rýchlej práci: p. kone, p. niekoho do behu;
4. (koho) rázne prinútiť odísť, vyhnať, odohnať, zahnať: Odviažem psa a ten vás poženie. (Tomašč.) Kopnite sem zaraz, lebo vás poženiem. (Mor.)
5. (koho do čoho) prinútiť, donútiť niekoho k niečomu: Čo bude s nami, keď zvíťazia tí, ktorí nás pohnali do vojny. (Šolt.);
nedok. poháňať
pohnať dok. 1. donútiť (obyč. zvieratá) k presunu, k pohybu; dostať poháňaním na určené miesto: pohnac kravi na poľo (Jenkovce SOB) F. za gräjca̋r bi aj bľchu pohnal na koňiec sveta (Podbiel TRS) - je veľmi lakomý 2. jtrenč zrealizovať spoj, komunikáciu vytýčeným smerom: Náramne son zvedaví, jako novú cestu poženú hentú bočinú (Dol. Súča TRČ)
pohnať dk 1. koho, čo prinútiť niekoho ísť, pohybovať sa istým smerom: poženu je (kravy na pastvu) každý den (PV 1595- 1608); ptal se geho, kam ten dobitek pozene (SKALICA 1683); stogte, strela wasseg matery, nepoženiete gjch (zajaté kone) daleg (TURIEC 1717); volj napagat pozenu (KC 1791) 2. koho ku komu predvolať niekoho: (pán Rus) zatim pohnal k sobe Karas Misska, Karas Benedika a Larga, tehda chytil Karas Misska a byl, až ho krw zalewala (NOVOHRAD 1652) L. hi judicium voco: pred práwo volati, powolati, ku práwu pohnati (WU 1750 práv) predvolať na súd 3. (o rastline) vyrásť: každe styblo z wladu do wisokosty požene (WL 1789); pohýňať ndk čo hýbať niečím: nowého roge nepohýnat, aby mu pláste neodpadli (GO 1792); x. pren my (diabli) pohjname žluč a rospalenu krew, aby ze dne na den wetssj hnew róstel (SlK 1766-80) roznecujeme zlosť; pohnať sa dk za kým rozbehnúť sa za niekým: z ktereg reczy pohnal se Yan Mlynar za tymz Gyrikem a s toho uchodycze Gyrik neyprw poczel byt Yana Mlynara (ILAVA 1634)
pohýňať p. pohnať