pohan, -a, mn. č. -ia/-i m. podľa kresťanského učenia človek, ktorý verí vo viacerých bohov;
pren. expr. lapaj, lotor, naničhodník: Phi, pohan, že vraj ujde! Vari ste niekedy lepší (dohán) mali? (Ráz.-Mart.) Ach, ty pohan! Svoreňom by si ma chcel katovať! (Skal.); hovor. expr. hrešiť, nadávať ako p. veľmi;
pohanka, -y, -niek ž.;
pohanský príd.: p-é mýty; p-é národy, náboženstva; pren. hovor. p-é reči (Kuk.) rúhavé;
pohansky prísl.;
pohanstvo, -a str.
1. uznávanie viacerých bohov, viera vo viacerých bohov;
2. hromad. pohani, pohanský svet
pohanský, pohansky, pohanstvo p. pohan