pohan -a mn. -ia m.
1. kto vyznáva mnohobožstvo al. kto uctieva modly: starovekí Gréci boli p-ia
2. mn. i -i expr. nekresťan, neznaboh: tureckí p-i
● expr. kliať, hrešiť, nadávať ako p. veľmi, škaredo;
pohanka -y -niek ž.;
pohanský príd.: p-é modly;
pohansky prísl.;
pohanstvo -a s.
1. mnohobožstvo, modloslužobníctvo
2. hromad. pohania
pohanský -ká -ké príd.
pohan -a m. (pohanka -y ž.) ‹l› príslušník niektorého náboženstva uznávajúci mnohobožstvo; vyznávač nekresťanského náboženstva;
pohanský príd.;
pohansky prísl.
bezbožný ktorý neverí v Boha al. ktorý sa prejavuje, správa tak, ako keby neveril; bez mravných zábran; svedčiaci o tom (op. zbožný) • neveriaci • neverecký (op. veriaci): bezbožný, neveriaci človek; bezbožné, neverecké knihy • ateistický (op. teistický): ateistická výchova • pejor.: neznabožský • neznajbožský • expr. pohanský: neznabožské, neznajbožské reči; bezbožný, pohanský svet • bohapustý • bohaprázdny: páchať bohapusté, bohaprázdne skutky • rúhavý • rúhačský • bohorúhavý • bohorúhačský (urážajúci Boha): rúhavé, rúhačské, bohorúhavé, bohorúhačské reči • hriešny • nemravný • nehanebný (porušujúci mravné zásady): viesť hriešny, nemravný, nehanebný život • skazený (mravne): skazený svet • svätokrádežný
pohanský p. predkresťanský; bezbožný
predkresťanský týkajúci sa obdobia pred vznikom kresťanstva • pohanský: predkresťanské, pohanské kulty, modly; predkresťanské, pohanské náboženstvá
pohan, -a, mn. č. -ia/-i m. podľa kresťanského učenia človek, ktorý verí vo viacerých bohov;
pren. expr. lapaj, lotor, naničhodník: Phi, pohan, že vraj ujde! Vari ste niekedy lepší (dohán) mali? (Ráz.-Mart.) Ach, ty pohan! Svoreňom by si ma chcel katovať! (Skal.); hovor. expr. hrešiť, nadávať ako p. veľmi;
pohanka, -y, -niek ž.;
pohanský príd.: p-é mýty; p-é národy, náboženstva; pren. hovor. p-é reči (Kuk.) rúhavé;
pohanstvo, -a str.
1. uznávanie viacerých bohov, viera vo viacerých bohov;
2. hromad. pohani, pohanský svet
pohanský, pohansky, pohanstvo p. pohan
pohanský, pohansky p. pohan