Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pohan -a mn. -ia m.

1. kto vyznáva mnohobožstvo al. kto uctieva modly: starovekí Gréci boli p-ia

2. mn. i -i expr. nekresťan, neznaboh: tureckí p-i

● expr. kliať, hrešiť, nadávať ako p. veľmi, škaredo;

pohanka -y -niek ž.;

pohanský príd.: p-é modly;

pohansky prísl.;

pohanstvo -a s.

1. mnohobožstvo, modloslužobníctvo

2. hromad. pohania

pohánka -y -nok ž.

1. rastlina pestovaná pre jedlé zrná, bot. Fagopyrum

2. drobné plody tejto rastliny: kaša z p-y;

pohánkový príd.: p-á kaša

pohanka -ky -niek ž.

pohánka -ky ž.

pohan -a m. (pohanka -y ž.) ‹l› príslušník niektorého náboženstva uznávajúci mnohobožstvo; vyznávač nekresťanského náboženstva;

pohanský príd.;

pohansky prísl.

pohan, -a, mn. č. -ia/-i m. podľa kresťanského učenia človek, ktorý verí vo viacerých bohov;

pren. expr. lapaj, lotor, naničhodník: Phi, pohan, že vraj ujde! Vari ste niekedy lepší (dohán) mali? (Ráz.-Mart.) Ach, ty pohan! Svoreňom by si ma chcel katovať! (Skal.); hovor. expr. hrešiť, nadávať ako p. veľmi;

pohanka, -y, -niek ž.;

pohanský príd.: p-é mýty; p-é národy, náboženstva; pren. hovor. p-é reči (Kuk.) rúhavé;

pohansky prísl.;

pohanstvo, -a str.

1. uznávanie viacerých bohov, viera vo viacerých bohov;

2. hromad. pohani, pohanský svet

pohanka p. pohan

pohánka, -y ž. rastlina, ktorej semeno slúži na prípravu jedál al. ako krmivo; bot. p. krovísková (Fagopyrum dumetorum);

pohánkový i pohánčený príd.

1. pochádzajúci z pohánky; urobený z pohánky: p-á slama, p. med; p-á kaša, p-á polievka, p-é osúchy, p-é pivo;

2. osiaty pohánkou: p-é lány, p-é polia

pohánčený p. pohánka

pohánka ž.
1. strsl, zsl rastlina, ktorej semeno slúži na prípravu jedál al. ako krmivo, bot. pohánka krovisková (Fagopyrum dumetorum): Fčil sa pohanka málo seje (Bánovce n. Bebr.); Tedi bolo nadostač pohanki (Lapáš NIT); pohánka (Blažovce MAR, Turíčky LUČ, Kolárovice BYT); pohanka (Istebník TRČ)
2. drobné zrnité plody tejto rastliny; kaša z nich: S pohánki robívali pivo čérné - pohánkové pivo (Blatné MOD); pohánka (Hor. Mariková PB); pohánčený i pohánkový príd. k 1, 2: Šúľance, kašu ťapkovú, kašu krúpnu, kašu pohánčenú, voľakedi sa tag varilo (Ležiachov MAR); Aj pohánčenú kašu son varila (Pečenice LVI); Pohánková kašša sa dává do hurék (Vaďovce MYJ); Tedi robévali pohankové hurki a krúpové - jačmenné (Lapáš NIT); Bívala pohánková kaša a s pohánki robívali pivo čérné - pohánkové pivo (Blatné MOD); pohánkové krúpi (Bošáca TRČ); pohančené krúpi (Mor. Lieskové NMV)

pohánčený, pohánčička p. pohánka

pohanka p. pohan

pohánka¹ ž
1. bot p. jedlá Fagopyrum esculentum: nassly sme pohanky pokoseneg kuop osemdesat (TRENČÍN 1588); panicum: tatárka, pohanka (DQ 1629); mjsto klasu ma ostebly owes, proso, tatarka (:pohanka:) (OP 1685); saracenicum frumentum: pohanka (NP 17. st); w panskich pohankach nektery lide lichwu pasawaly (T. TURNÁ 1715); panicum: pohánka, kassa tatárska, wlaské proso (KS 1763); hrachj, pohankj, kapustnicze gsu usekane (búrkou) (LISKOVÁ 1768); polygonum fagopyrum: pohánka, hajdéna (LF 1791)
2. zrno pohánky: giz se pohanky poczaly siaty (ŠTIAVNIČKA 1606); nad mlečniczi stareg pohanki luk 2, pohanky tohorocžneg luk 24, pohanki pozadneg luk 2 (ORAVA 1611); pohanka se zrobila na krupy (ŽILINA 1681); wimeral som do mlina pol sesteg mericze pohanky, s ktereg dostaly sme dwe mericze kasse (RUMANOVÁ 1764); -ový, pohánčený príd k 1: w pohanczeneg zahrade zem (T. DVORY 1716); (ovciam) dag prosnu a pohánčenau slamu (PL 1787); mundir pohančeneg barwj nosim (KC 1791) tmavosivej
L. pohankova zelina gest neylepssa (VOv 1779) pohánka; k 2: boczka, do ktereg se pohancžene krupi sipu (LIKAVA 1627)
L. p-á kaša
a. pohánkové krúpy: pohanczeneg kasse beczek welykych 5 (BYTČA 1606 E); žlutu y pohančenu kassu spolu uwar (LR8 18. st)
b. jedlo z pohánkových krúp: pohančeneg kasse uwarit (SlK 1766-80); -čička ž dem expr k 1: pohančička, u nas gako budess zchazat (KC 1791)

pohánka² ž zvada, zhánka: ty zeme niže czestj gsau w chotary dobrassowskem a nykdy žadneg pohanky o ne nebywalo (DOBRAŠOV 1654)