pohaniť dok.
1. znevažujúco sa vysloviť: p. niečí výtvor
2. (pohlavne) zneuctiť: p-ené dievča
pohaniť -ní -nia (ne)pohaň! -nil -niac -nený -nenie dok.
haniť -ní -nia (ne)haň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. (koho, čo (za čo)) ▶ znevažujúco sa o niekom, o niečom vyjadrovať, uberať vážnosť niekomu, niečomu; syn. znevažovať, urážať; op. chváliť: h. nevestu, príbuzných; h. tovar; h. brankára za pustené góly; kolegu ustavične haní a očierňuje; vždy všetko iba hanila; Marka našťastie v detstve viac chválili, ako hanili. [P. Jaroš]; Kde sa len dalo, hanila ju a ohovárala, že z nej rastie iba akási daromnica. [A. Habovštiak] ◘ fraz. do očí chváli, mimo očí haní je neúprimný, pokrytecký ◘ parem. čomu nerozumieš, to nehaň; čo pri iných haníš, to nechváľ pri sebe človek má byť sebakritický; kto najviac haní, najskôr kúpi kto chce niečo kúpiť, znevažuje tovar, aby znížil jeho cenu ▷ opak. hanievať -va -vajú -val; dok. ↗ pohaniť
pohaniť p. zhanobiť, uraziť1
pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmi • uponížiť • zried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky duše • potupiť • pohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom mieste • zahanbiť • znevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmi • hovor. zhodiť • hrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkými • uraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil
2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcť • podmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestá • zvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň
porov. aj podrobiť (si)
uraziť1 spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťou • dotknúť sa (slovami al. činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutie • pohaniť • potupiť • pokoriť • ponížiť • uponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinu • zneuctiť • zhanobiť • zried. zhaniť • znevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cítenie • kniž. inzultovať • zastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziť • dourážať • pourážať • zurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi
zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiť • potupiť • spotupiť • pohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniť • uraziť • znevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomných • pošpiniť • poškvrniť • zried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodiny • nár. zhudiť (Timrava) • znesvätiť • znectiť • expr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hroby • ponížiť • pokoriť • uponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkými • znásilniť • sprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilnenie • hovor. expr. zhumpľovať • pejor.: zopsuť • popsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,
zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiť • znevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človeka • kniž. sprzniť • zastaráv. znectiť • pren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné meno • znesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkov • dehonestovať • zdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegov • diskreditovať • zdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovali • pohaniť • potupiť • spotupiť • pošpiniť • poškvrniť • expr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo sväté • kniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovali • kniž.: podeptať • zdeptať • pošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosť • uraziť • pokoriť • ponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený
2. p. znásilniť
pohaniť, -í, -ia dok. (koho, čo) spôsobiť niekomu pohanu, potupiť, zneuctiť, uraziť: pohanená rodina, pohanený národ; Ju pohanil Ďuro, keď si vzal druhú. (Tim.)
pohaniť dok. strsl nedobre, zle sa vyjadriť o niekom al. o niečom; potupiť, uraziť: Načuo si ho pohániu̯, teras ťi ňepríďe (Hor. Lehota DK); Šitko pohaní, šva spravím (Prihradzany REV)
pohaňať p. pohaniť
pohaniť, pohaňať dk koho potupiť, zneuctiť, uraziť niekoho: geho ctna powest mohla potupena a pohanena byti (ILAVA 1594); cirkew y časem pohanena biwa (ŠV 1675); hrgech bi ste mali, abi ste nas pohanili (RADVAŇ 1714); calumniam struxit in innocentem: newinného pohanil, hanliwě o newinným mluwil (WU 1750); ne každému čloweku zgawúg srdco twé, žeby ásnad nepohaňal teba (KB 1757); conscidere aliqvem: ňekoho potupiti, pohaňati (KS 1763); -ovať ndk: dedecoro: pohánnugem (AP 1769)
pohaňovať p. pohaniť