pohanenie, -ia str. potupenie, hanba, potupa: To bolo neslýchané pohanenie zavolať na zdravie protivníka. (Kal.) Ja svoje pohanenie musím do hrobu odniesť. (Škult.)
pohanenie, pohaňanie [-ie, -í] s hana, potupa, potupenie: posmechy, potupu, pohanenj chtel znésti (SK 1697); vituperatio: haňani, pohaňani, potupowáni (KS 1763); (Kristus) sedy we dwore Pilatowem plny pohaneny (SJ 1787); pohaněňá, potupeňá, posmechi a kriwdi w mlčánliwosti snással (BlR 18. st)